Žabí kôň

Dnes je deň, ktorý by mal poznať každý horolezec. Dňom 12.9. vo Vysokých Tatrách začala éra športového horolezectva. Poďme ale poporiadku.

Pred pár dňami sme navštívili Mengusovskú dolinu a legendárneho Žabieho koňa – nádhernú ostrú vežu v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, ktorá sa pre svoju exponovanosť považuje aj za takzvanú horolezeckú maturitu.

Ak neznalému poviete “žabí kôň”, asi zaskočíte aj jeho fantáziu, pretože predstaviť si túto kombináciu je fakt vedecko-“fanatické”. Pôvodný názov dostala táto veža po prvom dobyvateľovi – Simonturme, dnes ju však poznáme ako Žabieho koňa – názov skombinovaný z pomenovania skalného útvaru, ktorým je veža charakteristická v kombinácii s okolím – teda Žabími plesami, Žabou vežou.

V deň, kedy sme pod Žabieho koňa prišli my, sme okrem lezenia mohli pokojne hrať detskú hru “telefón”. Na Žabáku bola taká tlačenica, že hru kazili len tí, čo na vrchole namiesto hlasitého vyslovenia posúvaného slova “bezohľadne” zlanili.

Áno, Žabák, ako sa často slengovo “koňovi” hovorí, je žiadaný, no málo kto vie, aký významný historický míľnik sa s ním spája.

Písal sa rok 1905, keď legendárny tatranský horský vodca z Poľska Klemens Bachleda, prezývaný Klimek, zostupoval z vrchola Rysov po hrebeni v snahe o prechod hlavným hrebeňom Vysokých Tatier. Keď dorazil nad Žabie sedlo, v ktorom začína majestátna hrana Žabieho koňa, bol taký ohromený jeho vzhľadom, že skonštatoval: Ešte sa nenarodil ten, ktorého noha by spočinula na vrchole tejto veže.

Ešte sa nenarodil ten, ktorého noha by spočinula na vrchole tejto veže.

Klemens “Klimek” Bachleda

Napriek jeho neodškriepiteľnej znalosti Tatier sa tentokrát Klimek mýlil.

Niekoľko dní nato ako Klimek usúpil zo Žabieho sedla, prišiel do Tatier mníchovský horolezec Simon Häberlein. Už v tom čase bol za ním nejeden úspešný výstup v Alpách. Svoju stopu zanechal aj v našom horstve.

Ostali po ňom krásne a na svoju dobu vôbec nie jednoduché výstupy južnou stenou na Ostrý štít, Žabiu vežu, poľskú ihlu nazývanú Chlopek a…. 12.9.1905 prvovýstup južnou stenou na dovtedy zo žiadnej strany nezdolaného Žabieho koňa.

Häberlein ohodnotil tento výstup obtiažnosťou IV. Bola to prvá cesta tejto náročnosti vo Vysokých Tatrách. Prvovýstup sa podujal vykonať s manželmi Bröskeovými, no keď sa pán Bröske pod stenou zranil, výstup a zostup tou istou cestou vykonal len s jeho manželkou Kathe.

Dovtedy nepomenovanej veži dali menu podľa prvovýstupcov – tento krát podľa Häberleina, teda Simonturme, nakoľko podľa Kataríny už bol pomenovaný Malý hrot ako Katharinespitze. Kataríne Bröske patrila k najlepším horolezkyniam svojej doby.

Od tej doby vrchol Žabieho koňa už nebol nedotknutý ľudskou nohou, no hrana východného hrebeňa pokusom o výstup stále odolávala.

Od tej doby vrchol Žabieho koňa už nebol nedotknutý ľudskou nohou, no hrana východného hrebeňa pokusom o výstup stále odolávala. Rok po Häberleinovi stál na vrchole i Klimek Bachleda spolu s Janusom Chmielowskym a Wojciechom Tylkom, podľa ktorého je pomenovaná i neďaleká vežička a štrbina, využívajúca sa ku prechodu medzi Volou vežou a Žabím koňom. Skupina vystúpila a zostúpila rovnako ako Häberlein s Bröskeovou, teda južnou stenou.

Písal sa 5. august 1907, teda až dva roky od Häberleinovho prvovýstupu, keď Zygmund Klemensiewicz, Roman Kordys a Aleksander Znamiecki pokrstili východný hrebeň a otvorili cestu obtiažnosti III. Výstup hranou, ktorá pre svoj tvar a exponovanosť vzbudzovala rešpekt, bol teda nižšej obtiažnosti ako Häberleinov prvovýstup.

Výstup hranou, ktorá pre svoj tvar a exponovanosť vzbudzovala rešpekt, bol teda nižšej obtiažnosti ako Häberleinov prvovýstup južnou stenou.

Na zostup si trojica zvolila zostup po lane zaistenom v slučke na vrchole veže, smerom na západ do Vyšného Žabieho sedla tak, ako poznáme klasickú túru cez Žabieho koňa dnes.

Hneď nasledujúci deň, 6.augusta 1907, sa vydal po stopách prvovýstupcov východným hrebeňom zo Žabieho sedla mladý maďarský horolezec Jenö Wachter spolu so svojimi dvoma druhmi. V deň, kedy vystupoval tento dvadsaťročný muž hore exponovanou východnou hranou nevedel, že tento tatranský unikát sa stane jeho posledným výstupom a on bude prvou horolezeckou obeťou Vysokých Tatier.

Jenö Wachter sa zabil pri zlanení z vrchola Žabieho koňa. Príčinou bolo roztrhnutie slučky, ktorú tam deň pred ním zanechali prvovýstupcovia.

Na jeho pamiatku osadili jeho priatelia tabuľu na veľkom kameni používanom ako bivak (Wachterka)v blízkosti Žabích plies. Po zriadení Symbolického cintorína bola tabuľa demontovaná a presunutá na toto pietne miesto.

Napriek množstvu horolezcov sa dnešný deň pre nás končí úspešne a v zdraví. Čas na štandoch nám dal príležitosť nie len zahrať si telefón, ale i rozmýšľať o významných medzníkoch horolezectva vo Vysokých Tatrách.