Vysadia vyše dvestotisíc stromčekov
Jarné zalesňovanie na území Tatranského národného parku v správe Štátnych lesov TANAP-u ovplyvnila korona len okrajovo. Hoci väčšie skupiny dobrovoľníkov sa ho pre celoslovenské opatrenia súvisiace so šírením pandémie ochorenia COVID-19 nemohli až do ich uvoľnenia i napriek záujmu zúčastniť, lesníci všetky plánované práce zabezpečili prostredníctvom zazmluvnených dodávateľov.
Len v rámci jarného zalesňovania plánujú Štátne lesy TANAP-u na území Tatranského a Pieninského národného parku vysadiť celkovo vyše 230-tisíc sadeníc, do konca roka by sa mal ich počet vyšplhať na približne 350-tisíc. Všetky pochádzajú z vlastnej produkcie, lesníci ich vypestovali v Stredisku genofondu drevín Rakúske lúky pri Tatranskej Kotline, odkiaľ ich postupne rozviezli do jednotlivých ochranných obvodov Štátnych lesov TANAP-u, nachádzajúcich sa od Oravíc až po Pieniny. Do polovice mája sa podarilo zasadiť už viac ako 152-tisíc sadeníc na ploche takmer 95 hektárov, zalesňovacie práce by mali byť ukončené v najbližších dňoch.
„Na obnovu lesných porastov používame výlučne sadenice, ktoré zodpovedajú prírodným podmienkam jednotlivých lokalít národného parku. V drevinovom zložení má najvyššie zastúpenie smrekovec, borovica a smrek, okrem nich vysádzame jedľu, javor, buk a v menšom množstve aj jelšu a jaseň,“ konkretizuje Radoslav Žlkovan z Odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAP-u. Umelo obnoviť sa lesníci snažia predovšetkým lokality, kde prirodzené zmladenie z rôznych príčin absentuje – či už pre nedostatok zdrojov semena alebo nevhodnú genetickú štruktúru materského porastu, prípadne došlo k jeho poškodeniu zverou. Sadenice však vysádzajú aj tam, kde je potrebné urýchlene zastabilizovať porasty napríklad z dôvodu prevencie pred eróziou pôdy.
Pri umelej obnove lesníci využívajú predovšetkým prirodzené zmladenie, ktoré tvorí približne polovicu z celkovej zalesnenej plochy. Dopĺňajú len tie miesta a tie druhy drevín, ktoré sa nedokážu prirodzene obnoviť. Pri tom, samozrejme, reflektujú aj prichádzajúce globálne otepľovanie, ktoré pravdepodobne ovplyvní drevinové zloženie na jednotlivých stanovištiach. Prirodzené zmladenie prípravných drevín ako jarabina, breza či osika ponechávajú v porastoch. Výsledkom takéhoto snaženia je prírode blízky les, v budúcnosti vekovo, druhovo a priestorovo diferencovaný, ktorý dokáže lepšie odolávať extrémom počasia či prírodným katastrofám a zároveň je schopný plnohodnotne plniť funkcie, ktoré spoločnosť od neho požaduje. Takéto prírode blízke hospodárenie nie je v Tatrách novotou. Lesníci ho praktizujú už od vzniku Tatranského národného parku v roku 1949.
Zdroj: ŠL TANAPu
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.