V Tokiu zažije lezenie svoj olympijský debut
Lezenie – to, čo tak radi zažívame v horách sa pretaví o pár dní v Tokiu do olympijskej disciplíny. Isteže nie s čarom západov slnka, hrou mrakov koketujúcich so žulovými stenami, ani tichými oddychmi na štandoch. Do sérií olympijských zápolení sa v Tokiu pridá päť nových športov: surfing, skejtbording, karate, softbal/bejzbal a športové lezenie.
Ako si predstaviť lezenie na olympiáde?
Súťaž v športovom lezení bude zložená z troch disciplín:
- lezenie na rýchlosť – speedclimbing
- bouldering
- lezenie na obtiažnosť – leadclimbing
Víťazné poradie sa určí súčtom skóre v jednotlivých disciplínach.
Mottom olympiád je latinské “Citius – Altius – Fortius”, čo v preklade znamená “Rýchlejšie – Vyššie – Silnejšie”. Disciplíny obsiahnuté v športovom lezení uvádzané tohto roku verne kopírujú toto motto.
Aj tí, ktorí sa lezeniu venujú, nemusia byť doma v pravidlách, ako ich nastavili pre olympiádu. Predstavme si teda postupne jednotlivé disciplíny:
Lezenie na rýchlosť – speedclimbing
Pretekári majú za úlohu vyliezť cca 15m vysokú cestu s 5 stupňovým previsom za čo najkratší čas. Sú pritom istení lanom zhora. Vylezenie takejto cesty trvá väčšinou len pár sekúnd.
Bouldering
Bouldering je lezenie v nízkej výške a bez lana. Na 4,5 m vysokej stene majú pretekári vyliezť čo najväčší počet ciest za čas štyri minúty. V tejto disciplíne autori trate prichystajú pre súťažiacich krátke lezecké cesty – takzvané boulderingové problémy. Prelezenie boldru spočíva v nie viac ako desiatich pohyboch, ktoré však vôbec nie sú jednoduché. Lezec boulder prekoná ak sa dotkne oboma rukami vrchného chytu. Disciplína sa hodnotí počtom dosiahnutých zón bouldru a bodov.
Lezenie na obtiažnosť – leadclimbing
Pri lezení na obtiažnosť pretekár lezie tradičným štýlom – teda je istený lanom “zo spodu”. Cesta má výšku viac ako 15 metrov a je vedená v previse. Hodnotí sa výška, do akej sa dostane. Prelezenie je limitované časom 6 minút.
Ako je na tom Slovensko?
Hornatá krajina akou je Slovensko nemá núdzu o športové talenty na lezenie. Svedčí o tom množstvo zvučných mien od počiatku horolezectva u nás, cez jeho himalájsku pasáž až po športové lezenie súčasnosti. Napriek mladým talentom budeme musieť ešte pre účasť na olympijských hrách čo-to dotrénovať. Slováci do Tokia miestenku nevybojovali. Našou slabosťou sa stal speedclimbing.
Na olympiáde sa nakoniec stretne 40 lezcov: 20 mužov a 20 žien. Veľkým favoritom olympijských pretekov je český lezec Adam Ondra.
Ako lezenie zmení olympijské hry, alebo ako olympijské hry zmenia lezenie?
Čo dá lezenie olympijským hrám je isto nový divácky segment, aj keď isto nie taký veľký ako futbal. A čo dá olympijská popularizácia lezeniu – to uvidíme. Ostáva veriť, že sa do našich hôr naďalej pomestíme. 🙂
Tak teda Hore zdar, Tokio!
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.