Terakotová armáda je súčasťou veľkého komplexu hrobky prvého zjednotiteľa Číny – cisára Čchin Š‘-chuang-tiho ( 64 km2) , v blízkosti západočínskeho mesta Xi’an (Si-an) ležiaceho cca 1.200 km od Pekingu. Objavili ju náhodne 29.marca v roku 1974 pri pokuse vykopať studňu. Vidiečania v hĺbke asi piatich metrov objavili obrovské množstvo keramických črepov. Nález oznámili archeológom, ktorí pokračovali vo výkopových prácach. Napriek náhode môžeme konštatovať, že išlo o jeden z najvýznamnejších archeologických objavov v 20. storočí. Na tejto podzemnej hrobke pracovalo približne 800 tis. poddaných cisára, poväčšine otrokov a vojnových zajatcov. Stavebné práce pritom trvali 36 rokov, pričom v čase cisárovej smrti nebola hrobka ešte úplne hotová. Výsledkom stavebných prác okrem samotnej hrobky bolo okolo 8.000 hlinených bojovníkov v životnej veľkosti (1,7-1,9m), koňov a vozy, ale výnimkou nie sú ani sochy hudobníkov, akrobatov či úradníkov.
Terakotová armáda tvorí posmrtný sprievod cisára a zároveň chráni posledný odpočinok Prvého cisára. Armáda dostala názov Terakotová podľa terakoty, teda pálenej hliny hnedočervenej farby, z ktorej sú aj všetky sochy vyrobené. Pôvodne boli sochy bojovníkov pomaľované žiarivými farbami, avšak postupne po ich odkrytí a vystavení, pôsobeniu vzduchu, tieto farby opadli. Jednotlivé sochy bojovníkov sa odlišujú pózou, oblečením, či výrazom tváre, v ktorom je vraj vpísané tajomstvo. Ich meče, luky či oštepy sú pritom skutočné zbrane, ktoré aj po dvetisíc rokoch sú stále lesklé a ostré – archeológovia usudzujú, že vtedajšia čínska civilizácia dokázala bronzové zbrane pochrómovať. Stopy chrómu, zistené na povrchu bronzových zbraní, viedli k presvedčeniu, že remeselníci Qin éry vynašli predchodcu technológie chrómovania, čo je technika, ktorá bola patentovaná až na začiatku 20. storočia a ktorá sa dodnes používa. Pôvodné organické zložky zbraní, ako sú drevené rukoväte, tulce a pošvy sa v priebehu posledných 2000 rokov väčšinou rozpadli, bronzové komponenty zostávajú v pozoruhodne dobrom stave. Hlinené sochy bojovníkov sa nachádzali v troch podzemných halách. V prvej hale/jame, s rozlohou 229 x 61m a s hĺbkou 4,9m sa našlo približne 6.000 vojakov – pešiakov a lukostrelcov zoradených v štvorstupoch. Táto miestnosť je aj sprístupnená turistom. V druhej sa nachádzala stovka jazdcov, lukostrelcov, taktiež aj vojnových vozov. V poslednej tretej miestnosti bolo už len 68 figúr predstavujúcich pravdepodobne veliteľský štáb pozostávajúci z generálov a dôstojníkov.
Čchin Š’-chuang-ti, známy aj ako iniciátor výstavby Čínskeho múru, zomrel roku 210 pred Kristom. Cisár Čchin sa dostal na trón vo svojich trinástich rokoch a už sa ho nikdy nechcel vzdať. Neváhal preto uväzniť svoju matku, svojich odporcov pochovával zaživa, nechal zlikvidovať všetky spisy, ktoré obsahovali to, s čím on sám nesúhlasil. Na druhej strane sa mu podarilo počas vlády zjednotiť Čínu, dal vystavať prvé úseky Veľkého čínskeho múru, zjednotil menu i písmo. Čchin je preto značne kontroverznou postavou čínskej histórie. Jeho hrobka sa nachádza asi 1500 metrov od hál s terakotovou armádou, pod návrším vysokým 43 metrov.
Nadzemná hrobka pozostáva z obetných miest, zo zádušného chrámu s areálom pre niekoľko tisíc služobníkov a z 350 metrov dlhej, 345 metrov širokej a 76 metrov vysokej mohyly, ktorá dodnes nie je preskúmaná. Hrobku ešte dodnes nik nevyraboval, na rozdiel od pyramíd a hrobiek egyptských faraónov. Je to možno aj preto, lebo sa predpokladá, že podzemný palác leží pod tromi vrstvami podzemných vôd. Akýkoľvek pokus do hrobky vstúpiť by sa mohol skončiť zaliatím vodou a obrovskými škodami. Ďalším problémom podľa legendy je problematický obsah hrobky. V zmysle historických prameňov sa predpokladá, že vo vnútri je skrytý palácový komplex. Z opisov v zápiskoch historika však zároveň vyplýva, že sarkofág cisára spočíva na niečom, čo pôsobí ako maketa vtedajšej Číny. Maketa vyrobená z ušľachtilých kovov a materiálov je zaujímavá tým, že jej „rieky” a “jazerá” boli vyplnené tekutou ortuťou. Preto sa poniektorí archeológovia domnievajú, že vnútro hrobky je naplnené jedovatými výparmi ortuti a vykopávky by bolo nutné robiť v plynových maskách. Výskumy pritom skutočne potvrdili, že pôda okolo hrobky 280-krát prekračuje prípustnú normu obsahu ortuti. Celková plocha pohrebného areálu zaberá 46 km2 a celková konštrukcia hrobky má tvar pyramídy.
Lokalita Terakotová armáda je súčasťou zoznamu svetového dedičstva UNESCO od roku 1987. Múzeum v meste Si-an, spravuje rozsiahly pamiatkový areál s rozlohou 63 kilometrov štvorcových. Je to enormná plocha, kde výskum neustále prebieha a známa terakotová armáda je vlastne len jednou z viacerých súčastí tohto obrovského areálu.
Expozícia Terakotová armáda v Tatranskej galérii Vám predstaví verné repliky terakotových bojovníkov, koní a vozov, ktoré vznikli v roku 2002 v Číne. Dozviete sa o ch objavení, spôsobe archeologických vykopávok, o jednotlivých typoch zbraní bojovníkov, ale aj o samotnom cisárovi Čchin Š‘-chuang-ti (260 – 210 pr.Kr.)
Z jeho dynastického mena Čchin pochádza naše dnešné pomenovanie Čína.
otvorené:
utorok – piatok: 9.00 – 18.00
sobota – nedeĽa: 11.00 – 18.00
Názov výstavy: Terakotová armáda
Miesto konania: Tatranská galéria v Poprade, Hviezdoslavova 12, Poprad
Termín výstavy: 25. 5. – 22. 8. 2019
Organizátori: Tatranská galéria v Poprade, Govin group s.r.o, Praha
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.
Pozor, zmena! ⛷️
Dobré správy pre lyžiarov. V sobotu 14. decembra otvára prevádzku lyžiarske stredisko Tatranská Lomnica vo Vysokých…
Lyžiarsku sezónu vo Vysokých Tatrách otvorí ako prvé Štrbské Pleso. Symbolické otvorenie zveria Tatranci 6.…
Čisté hory dnes, včera a zajtra. Ako vyzerali tohto roku a ako vidí ich budúcnosť…
Prichádza zima a s ňou spojená radosť na lyžiarskych tratiach. Nie všetci sa však zo…
Už 100 rokov uplynie od narodenia Ivana Bohuša st., významnej osobnosti nielen Vysokých Tatier. Jeho…