Tatranské potoky už zarybňujú
Tatranské bystriny oživí nová generácia pstruhov. Štátne lesy TANAP-u ešte včera zarybnili vodné toky na Orave a už na budúci týždeň sa chystajú pokračovať aj v ďalších častiach Tatranského a Pieninského národného parku. Rovnako ako po minulé roky i teraz plánujú vysadiť celkovo šesťdesiattisíc kusov násad pstruha potočného.
Zatiaľ čo vlani začali so zarybňovaním na Podbanskom, tento rok dostala prednosť Orava. Prvých približne pätnásťtisíc kusov násad pstruha potočného vypustili pracovníci Strediska genofondu rýb Štátnych lesov TANAP-u vo Východnej v lokalitách Drvič, Poloma, Volarisko, Sivý potok, Klin, Blatná, Mihulčie, Tichá a Bobrovecký potok, ktoré sa nachádzajú v ochranných obvodoch Zverovka a Habovka. „V porovnaní s centrálnou časťou Tatier boli na Orave vhodnejšie podmienky, preto sme začali práve tam. Voda v potokoch totiž musí mať približne rovnakú teplotu ako v liahni, inak by rybky mohli utrpieť teplotný šok,“ vysvetľuje Peter Kriššák, vedúci Strediska genofondu rýb Štátnych lesov TANAP-u vo Východnej.
Počas najbližších týždňov vypustia Štátne lesy TANAP-u do vodných tokov na území, ktoré majú vo svojej správe, celkovo šesťdesiattisíc kusov násad pstruha potočného. Spolu s nimi pribudne aj okolo päťtisíc lipňov tymianových, ktoré pracovníci Strediska genofondu rýb Štátnych lesov TANAP-u vo Východnej priebežne vysádzajú do vôd Bieleho Váhu. Z tatranských bystrín, kde majú rybky ideálne životné podmienky, sa postupne dostanú aj do nižšie položených riek, či už je to Orava, Poprad alebo Dunajec.
„Zarybňovanie tatranských tokov má svoje opodstatnenie. Aj takýmto spôsobom sa snažíme udržiavať populácie pôvodných druhov rýb vyskytujúcich sa v tejto oblasti,“ pripomína vedúci Strediska genofondu rýb Štátnych lesov TANAP-u vo Východnej, kde okrem pstruhov potočných a lipňov tymianových chovajú aj pstruhy dúhové, hlavátky, čereble, mreny, sivone, podustvy či hlaváče. Ryby záujemcom ponúkajú aj na predaj, či už ako násady alebo na konzum. Viac informácií o stredisku a jeho činnosti nájdete na http://www.lesytanap.sk/sk/sluzby/stredisko-genofondu-ryb/.
Zdroj: ŠL TANAPu
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.