Pracovníci Strediska starostlivosti o genofond rýb vypúšťajú novú generáciu pstruhov potočných a lipňov tymianových do horských bystrín i tokov v podhorí. Ostatne nasadili rybky do Skalnatého potoka či Javorinky.
Každoročný cyklus zarybňovania, ktorý má v kompetencii Správa Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici, odštartoval minulý týždeň na Orave. Zhruba polročné pstruhy potočné nasadili zamestnanci Strediska starostlivosti o genofond rýb tento týždeň aj do niektorých lokalít centrálnej a východnej časti Tatier. Pätnásťtisíc násad vypustili v Tatranskej Lomnici do Chotárneho potoka, nový život vplával do Skalnatého potoka v Tatranských Matliaroch, Širokého potoka v Širokej doline aj do Javorinky v Javorovej doline. Bielu zarybnili v úseku v Monkovej doline.
Šesť až osemcentimetrovým pstruhom stihla príroda nachystať vhodnú teplotu vody a dostatočné možnosti pre hľadanie si potravy. „Ďalej je to na nich. Už sa dokážu o seba postarať. Adaptujú sa na divočinu a potom začnú migrovať, hľadajú si vhodné podmienky. Ak ich totiž niekde vysadíme, neznamená to, že na tom mieste aj ostanú, hoci sme vyberali miesta a plytčiny, ktoré malým rybkám vyhovujú,“ hovorí vedúci Strediska starostlivosti o genofond rýb Peter Kriššák.
Spolu päťtisíc lipňov tymianových (Thymallus thymallus) občerství život v Bielom Váhu a 65-tisíc pstruhov potočných (Salmo trutta fario) nájde nový domov vo vodách Oravice, Roháčskeho potoka, Suchého a Jaloveckého potoka, Smrečianky, Belej, Bystrej, Tichého potoka, Račkovej, Popradu, Studeného potoka, Bielej a Javorinky. Rybky nasadia aj do ich prítokov.
Prvoradou úlohou pracovníkov Strediska starostlivosti o genofond rýb, ktoré Správa TANAP-u prevádzkuje vo Východnej, je udržiavanie populácie pôvodných druhov vo vodných tokoch. Vypúšťanie rýb z východnianskych rybníkov do novej domoviny je už len špičkou ľadovca celého procesu. Zamestnanci strediska na Liptove začínajú vytieraním generačných jedincov, starajú sa o ryby od ikry až po zarybňovanie a výchovu generačného stáda.
Systematické zarybňovanie určuje zákon o rybárstve z roku 2018 a schvaľuje ho Ministerstvo životného prostredia SR podľa zarybňovacieho plánu. Dokument vypracúvajú jednotliví užívatelia rybárskych revírov, medzi ktorých sa radí aj Správa TANAP-u.
Zdroj: TANAP
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.
Študenti Konzervatória Jozefa Adamoviča v Košiciach predvedú svoj talent vo Vysokých Tatrách už túto sobotu 23.…
Rysíča našiel muž z obce Gerlachov zamotané v kríkoch. V čase nálezu ešte žilo, avšak podľa jeho…
Dnes v Tatrách fúka. Akoby si aj príroda pripomínala udalosti spred dvadsiatich rokov. 19. november 2004…
Najnavštevovanejšia zimná tatranská atrakcia po 12.krát otvára svoje brány. Tatranský ľadový dómsa organizátori rozhodli venovať…
Pre návštevníkov je to potešujúca správa, keďže ide o trasu, ktorá nepodlieha sezónnej uzávere, môžu…
V poslednom čísle roku 2024 časopisu TATRY sa dočítate: Martina PetránováZáhada vyriešená!? Hoci sa nakoniec…