Tatranské bystriny opäť zarybňovali

O druhovú pestrosť rýb a udržanie ich počtu vo vodných tokoch na našom kompetenčnom území sa starajú pracovníci Strediska starostlivosti o genofond rýb vo Východnej, a že je to namáhavá a zodpovedná práca nemôže nik pochybovať. O rybky je potrebné sa starať denne. Aby práca prinášala reálne výsledky aj v praxi, nemôžu pracovníci strediska poľaviť vo svojom úsilí počas celého roka. V zimných mesiacoch, najmä v decembri okolo Vianoc sa liahnu malé rybky. Tieto sa následne odchovajú v stredisku vo Východnej. Koncom mája majú rybky už pol roka. To je vhodné obdobie na ich vypustenie do horských bystrín. Podstatný faktor pre prežitie je aj ich samostatnosť. „Je dôležité aby si rybky v čase vypúšťania vedeli už sami zadovážiť potravu. Zároveň je ale lepšie vypúšťať ich do potokov a riek v čase, keď sú ešte malé a nie sú príliš zdomácnené s prostredím, v ktorom vyrástli. Vypúšťanie veľkých rýb by mohlo znamenať, že sú už zvyknuté na prísun potravy od nás a nebudú sa o seba vedieť postarať. Takto je vyššia pravdepodobnosť, že sa lepšie adaptujú na nové prostredie,“ vysvetľuje vedúci strediska Peter Kriššák.

Horské bystriny zarybňujú každý rok hneď, ako sa roztopí sneh v týchto oblastiach. Je to väčšinou od začiatku júna až do začiatku júla. Pstruh potočný obľubuje chladné vody, a preto mu voda s teplotou päť až sedem stupňov neprekáža, práve naopak, rýchlo si zvykne a v takých podmienkach prosperuje. Premietnuté do čísel je to viac ako dvetisíc najazdených kilometrov, kým zarybnia celé kompetenčné územie TANAP-u, vypustia sedem až osem centimetrové rybky, počas jedného dňa na rôznych miestach putuje až pätnásťtisíc rýb do horských vodných tokov a päťtisíc rýb do rieky Váh. V horských oblastiach sa zarybňuje pstruhom potočným, do Váhu sa púšťajú lipne.

„Každoročné zarybňovanie hrá podstatnú úlohu pre udržanie zdravej populácie rýb. Je dôležité, aby sa spolu v jednej rieky vyskytovali malé aj veľké ryby. Tohto roku sa nám podarilo pri zarybňovaní v revíri obce Ždiar odsledovať minuloročné ryby vo veľkosti pätnásť až dvadsať centimetrov. To sú pozitívne výsledky našej práce,“ zhodnotil Kriššák.

Vo voľnej prírode je prirodzené, že ryby majú aj svojich nepriateľov v podobe predátorov, ktoré ich lovia. V prípade malých rybiek sú najväčšou hrozbou rybolovné a brodivé vtáky, najmä volavky, bociany a kormorány. Väčšie ryby sa zase stávajú potravou pre vydry, ktorým sa u nás darí práve vďaka dostatku obživy. Je to prirodzený potravinový reťazec, práve preto je pre udržanie rovnováhy v prírode dôležité, aby sa vodné toky v národnom parku pravidelne zarybňovali. Útočiskom a skrýšou pre ryby sú najmä prekryté miesta na potokoch a riekach, ktoré vznikajú pod spadnutými stromami, prípade pod kaskádami, ktoré sa v minulosti budovali. Položením hrubšieho pňa stromu naprieč potokom vznikla skrýša pre ryby. Takéto kaskády nepredstavujú pre ryby prekážku pri plávaní hore prúdom, stačí silnejší dážď a ryby poľahky preskočia peň stromu a dostanú sa vyššie do prúdu. Vďaka kaskádam majú však väčšiu šancu skryť sa pred predátormi a prežiť. Ryby sú súčasťou pestrej a vzácnej biodiverzity Tatier, zaslúžia si našu ochranu a pozornosť. Veď práve ony sú dôvodom, aby sme naše rieky mohli nazývať živými.

Zdroj: TANAP