Štátne lesy TANAP-u sú dnes už minulosťou
Štátne lesy TANAP-u ako príspevková organizácia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR už neexistujú. V zmysle novej legislatívy včera ukončili svoju činnosť. Ich agendu od dnešného dňa preberá novovzniknutá Správa TANAP-u so sídlom v Tatranskej Lomnici, čím sa najstarší národný park na Slovensku po takmer troch desaťročiach opäť vráti k integrovanému modelu správy tohto vzácneho územia.
Štátne lesy TANAP-u už od svojho vzniku nadviazali ako právny nástupca na odborné činnosti bývalej Správy TANAP-u v oblasti starostlivosti o lesné ekosystémy v Tatranskom i Pieninskom národnom parku. Na jednej strane je mi aj trochu smutno, že naša organizácia zaniká, no na druhej strane je to aj výzva, aby sme spoločne s našimi partnermi vrátili do národných parkov integrovaný model správy územia, ktorý bol v minulosti práve u nás obdivovaný okolitými štátmi. Sú na to vytvorené všetky predpoklady, pretože počas viac ako sedemdesiatročnej starostlivosti sa nám i našim predchodcom podarilo v prírodnom prostredí zachovať celé spektrum všetkých živých organizmov i neživej zložky prírody v pôvodnej škále. Spojením lesníkov a ochranárov pod jednu strechu sa vytvoria predpoklady pre overenie večnej pravdy, že starostlivosť o krajinu má zmysel, je prospešnou nielen pre prírodu samotnú, ale aj pre človeka, ktorý v nej žije. Tatranskí lesníci, ktorí sú nepochybne aj ochranármi, v posledných rokoch ukázali, že sa o prírodu vedia postarať, čoho najlepším dôkazom sú mladé lesné porasty s vysokým stupňom diverzity a so všetkými predpokladmi zvýšenia prirodzenosti a stability. Verím, že tieto skutočnosti pomôžu vyvinúť spoločné úsilie o zachovanie nášho prírodného dedičstva. Veď úprimný vzťah k prírode je to, čo by ľudí malo spájať, nie rozdeľovať
Ján Marhefka, riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u
Štátne lesy TANAP-u zlúčením so súčasnou Správou TANAP-u zanikli 31. marca 2022 na základe novely zákona o ochrane prírody a krajiny. Tú schválili poslanci Národnej rady SR na svojej poslednej minuloročnej schôdzi. Jej cieľom je reforma národných parkov, ktorých správa bude po novom spadať kompletne pod rezort životného prostredia. Takmer všetko územie s rozlohou vyše štyridsaťtisíc hektárov, ktoré doposiaľ spravovali Štátne lesy TANAP-u, prechádza pod gesciu novovzniknutej Správy TANAP-u, zvyšok bude spravovať nová Správa PIENAP-u.
Prajem slovenskej prírode, nech jej avizovaná reforma prinesie predovšetkým pozitíva, aby sa z nej a v nej mohli tešiť aj budúce generácie.
dodáva Marhefka, ktorý končí vo funkcii riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u
Ako to bolo v minulosti?
Podobný model v Tatranskom národnom parku fungoval od jeho vzniku v roku 1949, kedy bola starostlivosť o územie v kompetencii dočasnej Správy TANAP-u, ktorú zastrešovalo riaditeľstvo Lesného závodu Vysoké Tatry.
Koncom októbra 1952 prijal Zbor povereníkov nariadenie o Tatranskom národnom parku, v zmysle ktorého sa výkonným orgánom pre veci TANAP-u stala Správa TANAP-u so sídlom v Tatranskej Lomnici. Ako svoju organizačnú zložku ju riadilo Povereníctvo lesov a drevárskeho priemyslu po dohode s Povereníctvom školstva, vied a umení. Pri riešení dôležitých otázok týkajúcich sa správy územia jej sekundoval Poradný zbor pre veci TANAP-u, zložený z odborníkov v oblasti geológie, hydrológie, botaniky či zoológie, ako aj zástupcov oboch povereníctiev, Slovenského plánovacieho úradu a podľa potreby i ďalších expertov.
Jeho činnosť sa v podstate skončila v roku 1994. V roku 1995 totiž nadobudol účinnosť nový zákon o ochrane prírody a krajiny, ktorý de facto zrušil pôvodný zákon o Tatranskom národnom parku i nariadenie Zboru povereníkov, a teda aj jednotnú správu územia. Takmer všetky kompetencie zrušenej Správy TANAP-u prevzali Štátne lesy TANAP-u, no na rozdiel od nej už nespravovali všetky pozemky v národnom parku, keďže po revolúcii sa zhruba polovica územia vrátila do rúk súkromným vlastníkom.
V roku 1996 vznikla súčasná Správa TANAP-u, avšak už pod gesciou ministerstva životného prostredia. Integrovaný model správy najstaršieho národného parku na Slovensku, ktorým sa inšpirovali aj okolité štáty, sa tak stal na dlhý čas minulosťou.
Zdroj: ŠL TANAP-u
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.