Pád vrtuľníka v Mlynickej doline

25.6.1979 sa stala najväčšia tragédia našich horských záchranárov. Pri záchrannej akcii – havárii vrtuľníka Mi-8 v Mlynickej doline zahynulo 5 záchranárov Horskej služby a dvaja členovia posádky.

Deň tragédie

Na konci júna 1979 bola turistická sezóna už v plnom prúde. Na dispečingu Horskej služby mal službu Martin Mladoň.

Milan Kriššák sa práve vrátil z himalájskej expedície na 7710 metrov vysokú horu Jannu. V osudný deň nemal mať službu, no rozhodol sa ísť pozrieť a zvítať sa s kolegami na Horskú službu.

V popoludňajších hodinách zazvonil na dispečingu HS telefón s požiadavkou o pomoc pre 47-ročnú nemeckú turistku, ktorá utrpela úraz dolnej končatiny na turistickom chodníku v závere Mlynickej doliny pod Bystrým sedlom.

Za vedúceho akcie bol určený Milan Kriššák. Vzhľadom na vyhovujúce poveternostné podmienky sa rozhodli záchranári využiť vrtuľník. Do záchrannej akcie sa s Kriššákom pripravili Martin Hudák, Pavol Huska, Laco Janiga, Štefan Estočko a prekvapivo aj Bernard Jamnický. Beno bol skúsený záchranár, no lietaniu sa vyhýbal. Pred desiatimi rokmi, v roku 1969, totiž prežil haváriu vrtuľníka vo Veľkej Studenej doline, kedy zahynul pilot Eugen Šándory. Vtedy bol „Beno“ len zranený. Sám pred sebou sa zaprisahal, že do vrtuľníka už nesadne. Svoj sľub však porušil.

Keď prežil haváriu vrtuľníka pred desiatimi rokmi, zaprisahal sa, že do vrtuľníka už nesadne. Porušenie svojho sľubu sa mu stalo osudným.

Let do poslednej záchrannej akcie

Z popradského letiska vzlietol vrtuľník Mi-8 s českou posádkou: Václavom Dvořákom a Svatoplukom Nitschom. Posádke velil pilot Vladimír Bačák. Na lúkach pri Dolnom Smokovci nastúpili okolo tretej popoludní na palubu záchranári Horskej služby. Šesť záchranárov a traja členovia posádky smerovali do Mlynickej doliny na pomoc nemeckej turistke.

Pretože zranenú turistku v opísanom teréne nevideli, rozhodli sa zosadnúť. Bačák vykonal dva okružné lety okolo Capieho plesa. Pri treťom si všimol plošinu, kde sa rozhodli s vrtuľníkom sadnúť. Manéver vrtuľníka ale skončil tragicky.  25.6. o 15:20 hod prudká zmena vetra spôsobila kolíziu, pád a výbuch vrtuľníka.

Popradské letisko stratilo spojenie s vrtuľníkom. Do Smokovca sa doniesli chaotické správy o nehode. Zakrátko očití svedkovia potvrdili informácie o havárii vrtuľníka.

Nehodu prežili iba dvaja

Ako prví na miesto nehody dorazili lanovkári a turisti zo Štrbského Plesa. Videli len oheň a dym.

Na kameni sedel Milan Kriššák a smeroval záchranárov na Laca Janigu, ktorý utrpel silné popáleniny a striedavo strácal vedomie. Opodiaľ kričal o pomoc druhý pilot Svatopluk Nitsch.

Keď som sa pozeral na toho svojho kamaráta,  ten bol aj zabitý, aj zhorený. To si nezaslúžil. 

Martin Mladoň

Na mieste nehody zahynuli štyria záchranári Štefan Estočko (25r.), Martin Hudák (33r.), Pavol Huska (35r.), Bernard Jamnický (36r.), pilot Vladimír Bačák (49r.) a palubný mechanik Václav Dvořák (42r.).

Okamžite sa začal transport Laca Janigu, ktorý bol v najhoršom stave. Následne na Štrbské Pleso transportovali aj Milana Kriššáka a Svatopluka Nitscha.

O ôsmej večer odlieta zo Štrbské Plesa vrtuľník s Lacom Janigom a Svatoplukom Nitschom do košickej nemocnice. Milana Kriššáka, ktorého zdravotný stav sa nezdal natoľko vážny, transportuje sanitka do nemocnice v Poprade.

Vzhľadom na pokročilú hodinu sa transport telesných pozostatkov z miesta nehody začal ďalšie ráno. Kolegovia prišli vrtuľníkom pre svojich kamarátov, vzdali im úctu vetvičkou kosodreviny a telá transportovali na popradské letisko.

Rozlúčiť sa prišli tisíce ľudí

Štyri dni po tragédii sa konala v Starom Smokovci na amfiteátri rozlúčka. Na poslednú cestu prišlo záchranárov odprevadiť niekoľko tisíc ľudí.

Nehoda si neskôr vyžiadala aj svoju siedmu obeť. 2.júla ráno nečakane zomrel na následky vnútorných poranení v popradskej nemocnici Milan Kriššák, ktorému dym z horiaceho paliva vrtuľníka vážne poškodil pľúca.

Pamiatku obetí pripomína aj tabuľa na Symbolickom cintoríne.