Opustené rysíča dostane druhú šancu
Zoológovia Správy TANAP-u včera preniesli mláďa z karanténnej stanice v Tichej doline do rehabilitačného zariadenia, kde už po prvotnej rekonvalescencii šantí.
Osirené mláďa rysa ostrovida (Lynx lynx) našli pred týždňom v Liptovskej Kokave. Bežne takmer neviditeľnú šelmu prezradil hlad, keď sa zhruba päťmesačná rysica vybrala zaobstarať si potravu do kurníka. Po úspešnom odchyte kondíciu mláďaťa preveril veterinár, aby vylúčil vážnejšie ochorenie. Samička, ktorá dostala meno Vendy, bola dehydrovaná a vychudnutá, preto na pár dní putovala do bezpečného a nerušeného zázemia Tichej doliny, kde na ňu neustále dohliadali pracovníci Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.
Myšlienka zriadiť záchrannú a karanténnu stanicu vznikla pred štyrmi rokmi. Vtedy hľadali ochranári vhodné útočište pre tri mláďatá kamzíka, tatranský endemický druh je totiž mimoriadne citlivý na stres. Vtedajšia Správa TANAP-u nedisponovala vyhovujúcim zariadením a z troch mláďat sa podarilo zachrániť len jedno. Pre tento účel sa podarilo zrekonštruovať schátraný objekt v Tichej doline. Hoci je stanica primárne zameraná na starostlivosť o kamzíky, zoológovia rátali aj s ostatnými druhmi a preto ich neprekvapilo, že prvou pacientkou bola práve rysica. „Momentálne je stabilizovaná, naberá každým dňom na sile a už si vyžadovala, ako každá šelma, väčší priestor. Do úplného osamostatnenia ju však čaká ešte dlhá cesta, preto bude rehabilitovaná v záchrannej stanici, až kým nebude schopná samostatného života vo voľnej prírode,“ zhodnotila zoologička Správy TANAP-u Erika Feriancová.
Stanica v lokalite Tábor v Tichej doline je po presťahovaní Vendy opäť plne k dispozícii nielen kamzíkom, ale aj iným zraneným alebo hendikepovaným zvieratám. Cieľom zariadenia je pomôcť živočíchom, ktoré sa z rôznych dôvodov dostali do stavu, keď potrebujú k svojmu prežitiu ľudskú pomoc. „Ide predovšetkým o prípady ľahšie zranených, podvyživených a osirelých mláďat citlivých na vzruchy okolia a prítomnosť človeka v ich blízkosti,“ vysvetlila Feriancová. Dôležité je, aby živočíchy nestratili plachosť voči človeku a čo najskôr sa vrátili do divočiny.
Zdroj: tanap
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.