Nazrite do sveta machorastov
Poodhaliť tajomný svet machorastov môžete aj vďaka výstave, ktorú dnes otvorili v priestoroch infocentra Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici. Autormi fotografií a textov sú šiesti odborníci, ktorí sa zaoberajú štúdiom práve týchto nenápadných rastlín. Súčasťou vernisáže bolo aj predstavenie knižného Atlasu machorastov Slovenska.
„Machorasty patria k organizmom, ktoré človek len zriedka priamo využíva, a preto sú často odsúvané na okraj záujmu verejnosti. Napriek tomu majú nenahraditeľnú funkciu v prírodných ekosystémoch a výrazný pokles diverzity, stúpajúci počet kriticky ohrozených a zraniteľných druhov je varovným signálom nabádajúcim k ich monitoringu, zisťovaniu príčin ohrozenia a dôslednému mapovaniu lokalít i populácií,“ konštatuje Zuzana Homolová, vedúca Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici, ktorá je zároveň aj botaničkou Štátnych lesov TANAP-u.
Výstava Machorasty Slovenska s podtitulom Hebký šat prírody ponúka zaujímavé informácie o týchto nenápadných rastlinkách, ktoré sú pri potulkách prírodou často prehliadané. Návštevník sa z panelov dozvie viac nielen o tom, aké biotopy jednotlivé druhy machorastov osídľujú, ale získa napríklad i prehľad o európsky významných druhoch či o ochrane genofondu machorastov. Odborníci svoju pozornosť venovali aj vplyvu vetrovej kalamity z 19. novembra 2004 na diverzitu tatranskej bryoflóry, ktorá je skúšaná nielen disturbanciami, ale i klimatickými zmenami.
„Slovensko sa považuje po stránke bryologickej za dobre preskúmané územie. Popri domácich bryológoch k poznaniu bryoflóry prispeli aj ich maďarskí, českí a poľskí kolegovia. V literatúre sa uvádza, že na Slovensku je 932 druhov machorastov, pričom v Tatrách ich rastie asi osemsto. Keďže sa líšia často len mikroskopickými znakmi, identifikácia býva náročná,“ dodáva botanička Štátnych lesov TANAP-u, ktoré v spolupráci so Štátnou ochranou prírody SR stoja aj za publikáciou Atlas machorastov Slovenska.
Cieľom knihy je priblížiť čitateľovi svet týchto nenápadných rastlín, zoznámiť ho s ich stanovišťami a nárokmi na prostredie. Na stránkach knihy autori predstavili nielen najbežnejšie druhy machorastov, ktoré osídľujú jednotlivé biotopy, ale priestor dali aj tým vzácnejším v nádeji, že i takto prispejú k ich účinnejšej ochrane. Publikácia je rozdelená do piatich kapitol, ktoré nadšencom bryoflóry objasnia nielen to, čo si majú predstaviť pod pojmom machorasty, ale prevedú ich aj jednotlivými biotopmi, v ktorých sa tieto rastliny vyskytujú. Čitateľ sa hneď v úvode dozvie viac o rozšírení, ekológii či význame machorastov v prírode, nechýba ani terminologický slovník, vďaka ktorému sa nestratí v spleti odborných výrazov. Stručné texty dopĺňajú fotografie a perokresby, ktoré napomôžu spoľahlivo identifikovať ten-ktorý druh. Autorský kolektív v zložení Rudolf Šoltés, Katarína Mišíková, Ján Kliment, Daniel Dítě, Zuzana Homolová a Marta Mútňanová, ktorý stojí i za samotnou výstavou, sa tento atlas rozhodol venovať pamiatke dvoch slovenských bryológov. Anna Kubinská a Vojtech Peciar totiž popri celoživotnom štúdiu slovenskej bryoflóry zostavili aj súborné zoznamy machorastov viacerých území Slovenska, ktoré sú taktiež zapracované v tejto, takmer 250-stranovej publikácii. Knihu vydala VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied.
Výstavu si môžete pozrieť do 20. mája 2022.
Zdroj: ŠL TANAP-u
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.