Najnavštevovanejším bol tentokrát Hrebienok
Tatranská Lomnica (7. augusta 2019) – Vysokohorským prostredím Tatranského národného parku prešlo včera 18 624 turistov. Najviac ich smerovalo na Hrebienok. Spomedzi dvojice sledovaných vrcholov si už tradične prvenstvo udržali Rysy. Po prvýkrát v histórii sa Štátne lesy TANAP-u rozhodli, že v rámci spočítania si posvietia aj na psích návštevníkov národného parku. Narátali ich 253.
Popradské pleso, ktoré kraľovalo rebríčku návštevnosti minulý rok, si svoj primát neudržalo, najviac návštevníkov tentokrát mierilo na Hrebienok. Pozemnou lanovkou sa ich zo Starého Smokovca vyviezlo 2 663, ďalších 1 009 si to nahor namierilo peši. V kurze medzi turistami bolo aj Skalnaté pleso, ktoré si v prvý augustový utorok za cieľ svojho výletu vybralo 2 767 ľudí, z nich sa 2 606 vyviezlo kabínkovou lanovkou, zvyšných 161 dalo prednosť pešej túre. Na Popradské pleso smerovalo 2 534 turistov, pričom od zastávky TEŽ sa ich hore vybralo 1 036, ďalších 1 498 prišlo červeno značeným turistickým chodníkom od Štrbského Plesa.
Lanovku ako spôsob prepravy preferovali nielen návštevníci Hrebienka a Skalnatého plesa. Na Solisko sa ňou zo Štrbského Plesa vyviezlo 1 143 ľudí, ďalších 147 sa tam vybralo pešo po modro značenom turistickom chodníku. V Západných Tatrách lanovka na Brestovú prepravila 389 ľudí, len 39 turistov dalo v ten deň prednosť pešej túre.
Spomedzi dvojice sledovaných vrcholov si prvenstvo rovnako ako po minulé roky udržali Rysy, na ktoré z oboch strán Tatier vystúpilo 433 turistov, pričom 143 ich prišlo od Morského oka a 290 od Popradského plesa. Kriváň v ten deň zdolalo 156 turistov.
V oravskej časti Západných Tatier bola tento rok v kurze najmä Tichá dolina, ktorú si v ten deň za cieľ svojej túry vybralo 1 170 turistov. Roháčskou dolinou sa prešlo 870 ľudí. Do liptovských dolín zavítalo 585 návštevníkov, spomedzi nich si 394 zvolilo za cieľ svojej túry Žiarsku dolinu.
Podobne ako po minulé roky aj tentokrát najpočetnejšiu skupinu návštevníkov tvorili Slováci, Česi a Poliaci, nechýbali však ani Nemci, Angličania, Francúzi, Maďari, Nóri, Holanďania, Izraelčania, Litovčania či Lotyši, medzi výletníkmi sa objavili napríklad i návštevníci z Egypta, ktorí sa vybrali objavovať krásy Mlynickej doliny.
Po minuloročnej pauze tento rok opäť rátali turistov aj v Javorovej doline a Zadných Meďodoloch, ktoré boli po vlaňajších letných povodniach pre návštevníkov uzavreté. Zatiaľ čo do Javorovej doliny si to namierilo iba 24 ľudí, Zadnými Meďodolmi ich v ten deň prešlo až 233.
Spolu s návštevníkmi Štátne lesy TANAP-u po prvýkrát v histórii rátali aj psy. Dokopy ich napočítali 253. Najviac, až 83 ich bolo v Tichej a Bobroveckej doline, ďalších 57 zaregistrovali v oblasti Štrbského Plesa.„V poslednej dobe sa najmä v súvislosti s prípravou nového Návštevného poriadku TANAP-u vedú dosť búrlivé diskusie o tom, či pes do národného parku patrí alebo nie, a tak sme sa práve tohtoročné sčítanie rozhodli využiť na to, aby sme zistili, koľko psov sa skutočne pohybuje v tomto vzácnom území. Výsledok nás prekvapil, až toľko sme ich nečakali,“ konštatuje Peter Spitzkopf, vedúci prác celospoločenského významu Štátnych lesov TANAP-u.
Návštevníkov včera počítali nielen vo vysokohorskom prostredí TANAP-u, ale aj v Pieninskom národnom parku. Po značkovanom chodníku v Prielome Dunajca v smere z Červeného Kláštora do Lesnice prešlo 199 turistov a 1 089 cyklistov. Plte, rafty a kajaky prepravili ďalších 5 126 osôb. V opačnom smere narátali 1 290 cyklistov a 416 peších turistov, dá sa však predpokladať, že medzi nimi boli spravidla tí, ktorí sa zviezli na pltiach dole Dunajcom. Podobne ako po minulé roky, aj teraz medzi návštevníkmi prevažovali Poliaci.
Štátne lesy TANAP-u evidujú návštevnosť od roku 1972. Za posledných pätnásť rokov zaznamenali vo vysokohorskom prostredí najviac turistov v roku 2014. Za jediný deň ich vtedy narátali 24 117. Absolútny rekord si zatiaľ drží rok 1980 s 26 520 návštevníkmi. Vďaka získaným údajom budú mať Štátne lesy TANAP-u ako správca územia nielen prehľad o tom, aká je zaťaženosť jednotlivých lokalít, ale poslúžia im napríklad aj pri plánovaní prostriedkov na údržbu turistickej a informačnej siete.
Zdroj: ŠL TANAP
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.