Kamzíkov máme opäť nad tisícku
Kamzíkom sa naďalej darí. Aj tohtoročné jesenné spočítanie potvrdilo, že početnosť kamzíka vrchovského tatranského nemá klesajúci trend. Počas dvoch slnečných októbrových dní napočítali slovenskí a poľskí sčítací komisári v prirodzených lokalitách výskytu 1 345 kamzíkov, z toho 124 mláďat. Na slovenskej strane Tatier sa počas spočítania páslo 1 090 kamzíkov, na poľskej 255 kamzíkov. Najpočetnejšie čriedy dlhodobo žijú v Belianskych Tatrách.
Lokality prirodzeného výskytu kamzíka v Tatrách sú zväčša rovnaké. Napriek tomu sa situácia na niektorých z nich zmenila. „Sezónne presuny zveri sú normálnym javom, tak tomu bolo aj počas spočítavania. Niektoré miesta boli bez výskytu kamzíka, napriek tomu, že cez leto sa tam bežne vyskytujú. Je to normálny jav, kamzíky presne vedia, kde je pre nich najvhodnejšie stanovište. Iné zásadné zmeny sme nezaznamenali,“ konštatoval Jozef Hybler, zoológ Štátnych lesov TANAPu. Veľkosť kamzičej populácie v Tatrách ovplyvňuje viacero faktorov. Jedným z nich sú prírodné, ťažko predvídateľné a ovplyvniteľné klimatické zmeny súvisiace s globálnym znečistením atmosféry. K tomu treba prirátať návraty zimy v jarnom období, keď prichádzajú na svet mláďatá kamzíkov. Veľkosť kamzičej populácie ovplyvňuje aj turizmus, a to predovšetkým vysokohorská turistika, horolezectvo a skialpinizmus. Aj to je dôvod, prečo pracovníci Štátnych lesov TANAPu venujú veľkú pozornosť kamzíkom priamo v teréne výkonom tzv. ochranných služieb, informovanosti a výchove návštevníkov. Na spočítaní kamzíkov v Tatrách sa, tak ako každý rok, zúčastnila na slovenskej strane približne stovka pracovníkov Štátnych lesov TANAPu, zamestnanci Správy TANAPu, členovia základnej organizácie Slovenského zväzu ochrancov prírody Vysoké Tatry a lesníci miest Kežmarok a Spišská Belá. Na poľskej strane sa pohybovali pracovníci poľského Tatranského národného parku (TPN). Jesenným spočítavaním zaznamenávajú správcovia územia kmeňový stav kamzičej populácie pred zimou. Počas päťdesiatsedem ročného sledovania kamzičej populácie zaznamenali v tomto chránenom území najmenej kamzíkov koncom 90. rokov minulého storočia, kedy ich počet v tomto území klesol pod 300 jedincov. „Hoci tohtoročný stav nie je rekordným, potešujúcim je najmä z pohľadu počtu novonarodených mláďat,“ dodáva Jozef Hybler.
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.