Dobrovoľníci vyzbierali vyše 850 kíl odpadu
Vyše 850 kilogramov odpadu sa podarilo vyzbierať dobrovoľníkom, ktorí si tento rok nenechali ujsť akciu Čisté hory. Vo vreciach už tradične končili najmä obaly od potravín, plechovky, papierové obrúsky, cigaretové ohorky, plastové a sklenené fľaše, našli sa však aj rôzne kusy oblečenia, dámska topánka, nákupný košík, pneumatiky, metly, železný šrot, plechy či stavebný odpad. A nechýbali ani rúška a respirátory.
Hoci sa podujatie koná vždy v poslednú septembrovú sobotu, už v predstihu sa do upratovania zapojila sedemčlenná skupina horolezcov z Nitry, ktorá spod Cmitera nad Skalnatým plesom zniesla 180 kilogramov neporiadku. Okrem káblov, asfaltových lepeniek, kovových striešok naďabili aj na lopatu či lyžu, vo vreciach na smeti však skončili napríklad i fľaše a konzervy. Ďalších tridsať kilogramov pridalo uplynulý piatok 24 školákov zo Ždiaru, ktorí po turistoch poupratovali trasu Monkova dolina – Strednica. Hlavný deň Čistých hôr prilákal celkovo 785 účastníkov, ktorí vyzbierali dokopy 648 kilogramov odpadu. Okrem jednotlivcov sa do akcie zapojili školy či občianske združenia, Tatry v sobotu dokonca pomáhala upratovať aj takmer štyridsaťčlenná skupina mladých ľudí z ôsmich európskych krajín, ktorá Slovensko spoznávala pod hlavičkou trnavskej organizácie Youth for Equality, okrem iného zameranej i na ekologické aktivity.
„Aj vzhľadom na aktuálne protipandemické opatrenia sme nedúfali, že o akciu bude až taký záujem. Počet účastníkov síce prekonal naše očakávania, menej nás však teší skutočnosť, že aj po viac ako štyroch desaťročiach máme stále čo zbierať. Problémom už nie sú ani tak turistické chodníky vo vysokohorskom prostredí, ale predovšetkým lesy v okolí ciest, parky a porasty v intravilánoch tatranských osád. Aj preto po posledných skúsenostiach zvažujeme, že časť našich aktivít presunieme práve do týchto lokalít,“ konštatuje Igor Stavný, dlhoročný koordinátor akcie Čisté hory, ktorú organizujú Štátne lesy TANAP-u spoločne so Správou PIENAP-u a Správou TANAP-u. Tento rok sa uskutočnil už jej 43. ročník. Podujatie bolo tentokrát súčasťou Lesníckych dní, ktoré na rozdiel od minulých rokov nepozývajú verejnosť na námestia, ale do prírody.
Zapojiť sa mohol každý, stačilo vyzdvihnúť si vrece na odpad na hociktorom spomedzi jedenástich nástupných miest nachádzajúcich sa od Oravy až po Červený Kláštor. Najviac, až dvesto kilogramov odpadu sa dobrovoľníkom podarilo vyzbierať v Tatranskej Lomnici a jej okolí. Okrem bežného odpadu, ktorý ostal po neporiadnych návštevníkoch, objavili napríklad aj metly, dámsku topánku, pneumatiky či železný šrot. Takisto dvesto kíl hlásili Pieniny, na nástupnom mieste v Červenom Kláštore sa postupne sústreďovali nielen vrecia naplnené obalmi od potravín, servítkami a fľašami, ale i rôzne plechy a pneumatiky, ktoré zrejme vyplavil Dunajec a jeho prítoky. Najmenej smetí, len štyri kilogramy, vyzbierala polstovka dobrovoľníkov v ochrannom obvode Habovka. Ďalších tridsať kíl pridali 250 účastníci Čistých hôr na Zverovke. Kuriózny „úlovok“ sa podaril školákom zo Svitu, ktorí upratovali okolie turistického chodníka medzi Štrbským a Jamským plesom. Okrem bežného odpadu natrafili aj na nákupný košík jedného z obchodných reťazcov.
„Hoci je Čistým horám už tradične vyhradená posledná septembrová sobota, väčším skupinám vieme vyjsť v ústrety a dohodnúť sa s nimi aj na inom termíne. Túto možnosť radi využívajú najmä školy, takže je pravdepodobné, že nejaký ten kilogram odpadu v štatistikách ešte pribudne,“ dodáva koordinátor akcie, ktorú bude účastníkom už tradične pripomínať aj pamätná samolepka.
Za viac ako štyri desaťročia sa prírodné prostredie Tatranského a Pieninského národného parku podarilo odbremeniť od približne 65 ton odpadu. Rekordným bol rok 1980, kedy účastníci Čistých hôr vyniesli z dolín až 7 655 kilogramov neporiadku, pričom až 3 700 kilogramov pochádzalo z okolia Skalnatého plesa. Doteraz si akciu nenechalo ujsť približne 47-tisíc dobrovoľníkov, v posledných rokoch ide spravidla najmä o školy, ale výnimkou nie sú ani firmy, ktoré v Tatrách organizujú pre svojich zamestnancov napríklad teambuildingy.
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.