Čisté hory 2024
V roku 2024 sa akcie zúčastnilo 958 účastníkov rozdelených do tridsiatich samostatných skupín, ktorí vyzbierali 1 003 kilogramov odpadkov. Občas sa nazdávame, že odpadu je už menej, ale predsa je to dosť veľké číslo. Zo všetkých účastníkov bolo 111 detí materských škôl (12 %), 511 žiakov 1. stupňa základných škôl (53 %), 277 žiakov 2. stupňa základných škôl (29 %) a 59 dospelých, členov firiem a horolezcov (6 %). Podujatia sa zúčastnili aj tri firemné kolektívy, ktoré si Čisté hory cielene zaradili do programu v rámci svojho pobytu v Tatrách.
Čo sa týka odpadu, 46. ročník sa nelíšil od tých minulých, išlo hlavne o obaly z potravín, nápojov, cigariet, tabakové žuvacie vrecúška, ohorky, papierové, plastové a sklenené nádoby. V okolí Cesty slobody dobrovoľníci objavili veci, ktoré zjavne ľudia vyhadzujú počas jazdy z auta, našli sa však aj kúsky plechov z nabúraného vozidla či puklica. Časť odpadu tvorili iné predmety, napríklad staré nefunkčné informačné tabule, stavebný odpad, kovová rúra, rám zo starého bicykla, topánky či kolobežka. Žiaľ, ľudia sa zbavujú nepotrebných vecí ešte stále aj ich vyhodením do prírodného prostredia. Najviac odpadkov bolo nazbieraných už tradične tam, kde sa koncentruje najviac návštevníkov – v oblasti Smokovcov, na Hrebienku, v Tatranskej Lomnici a na Štrbskom Plese.
Čisté hory – sú tradícia
Prvýkrát Čisté hory uzreli svetlo v roku 1979. Podstatou je čistenie prírody Tatier od odpadkov po ukončení hlavnej letnej turistickej sezóny. „Niekoľko desaťročí bolo zaužívané, že sa dobrovoľníci hlásili „do služby“ na jeden deň podujatia, ktorým bola vždy posledná septembrová sobota. V tento deň vyrazili do terénu podľa lokality, ktorú si vyberali zo zoznamu, spolu so zamestnancami Správy TANAP-u, ktorí dohliadali na celú organizáciu a postup pri zbere odpadkov. Išlo v prevažnej miere o horský terén, turistické chodníky a vstupy do dolín. Avšak tento model dlhodobo opomínal intravilán tatranských osád a ich blízke okolie, pričom tieto lokality patria taktiež do územia národného parku,“ vysvetlil Igor Stavný, vedúci Oddelenia environmentálnej výchovy Správy TANAP-u, ktoré organizačne zastrešuje podujatie.
Čisté hory dnes
V súčasnom modeli vypadol jeden hlavný deň a nahradilo ho viacero menších podujatí počas celého septembra a októbra. „Niektorým skupinám dobrovoľníkov sme sa rozhodli vyhovieť ešte aj pred a po termíne. Na zber odpadkov sa hlásili ucelené školské kolektívy, ale zapojili sa aj firmy, ktoré si takúto prospešnú aktivitu zaradili do svojich teambuildingových plánov, no zapojili sa aj dobrovoľníci – jednotlivci. Takýmto spôsobom sme dokázali efektívnejšie využiť čas našich zamestnancov a pružnejšie reagovať na požiadavky dobrovoľníkov. Pritom sme sa sústredili na miesta, kde sa koncentrujú návštevníci Tatier a ostáva najviac neželaného odpadu, napríklad na odpočívadlách, na okraji osád či popri vodných tokoch,“ doplnil Stavný. Problémové lokality vytypovala Správa TANAP-u na základe skúseností zamestnancov z jednotlivých ochranných obvodov, ktorí sú v teréne každý deň. Účastníci sa prihlasovali emailom, alebo telefonicky. Na konkrétnom pridelenom úseku sa už o nich postarali zamestnanci Správy TANAP-u, poskytli im vrecia a rukavice a vyzdvihli vyzbieraný odpad.
Čo bude ďalej?
Akú víziu má Správa TANAP-u do budúcna? Podľa slov Stavného by bol ideál, ak by takéto podujatie vôbec nebolo potrebné, ale jedným dychom dodáva: „Žiaľ, zatiaľ sa každý rok vyzbieralo dosť odpadu, aby sme Čisté hory zorganizovali znova. Podujatie má aj výchovný charakter. Môžeme s istotou povedať, že kto sa ho raz zúčastní, už nikdy do prírody nevyhodí nič, čo do nej nepatrí“.
Ak to bolo čo i len trošku možné a tanapáci mali priestor pobudnúť s dobrovoľníkmi, snažili sa, aby to nebolo len o zbieraní odpadkov, ale vysvetľovali im aj zaujímavosti z okolitej prírody. Napríklad deti po ceste naučili, ako podľa listov a ihličia rozoznajú stromy javor horský a mliečny, smrek, brezu a jedľu. Ukázali im dutinu ďatla a vysvetlili, na čo slúžila. Aj dospelí často nevedeli, že zviera pasúce sa na lúke, nie je srnka, ale jelenica.
Poďakovanie patrí všetkým dobrovoľníkom, ktorí sa tento rok Čistých hôr zúčastnili. Ako organizátori sme si vedomí toho, že títo ľudia sú ochotní zbierať odpadky, ktoré sami neodhodili. Klobúk dole! Veľmi si to vážime. Čisté hory by sa, samozrejme, nemohli uskutočniť bez prispenia našich kolegov. Aj im patrí ocenenie za úsilie a nasadenie.
Zdroj: TANAP
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.