Časopis TATRY 6/2024

V poslednom čísle roku 2024 časopisu TATRY sa dočítate:

Martina Petránová
Záhada vyriešená!?

Hoci sa nakoniec ukázalo, že záhadná biela obluda, ktorú vo Veľkom Hincovom plese videli horolezci, je pravdepodobne meteorologický balón, najväčšie a najhlbšie vysokohorské jazero na slovenskej strane Tatier skrýva aj iné tajomstvo. Podivné kanáliky na jeho dne nedajú spávať hlavne potápačom.

Martina Petránová
Róbert Javorský: Ak aj padli pokuty, tak len výchovné

Tatry majú za sebou letnú sezónu. Hoci na konečné dáta Štatistického úradu SR si budú musieť ešte počkať, predbežné čísla naznačujú, že slovenské hory sú hlavne počas prázdnin vyhľadávanou destináciou nielen pre domácich, ale i zahraničných návštevníkov. A hoci tohtoročné spočítanie turistov rekord neprinieslo, turistické chodníky sa na ich nezáujem rozhodne sťažovať nemôžu. Karty výraznejšie nezamiešal ani aktuálne platný Návštevný poriadok TANAP-u, ktorý má za sebou svoju letnú premiéru. Aj o tom, ako ho turisti prijali, sme sa porozprávali s Róbertom Javorským, ktorý šéfuje strážcom v Tatranskom národnom parku.

Martina Petránová
O takmer sedemdesiat kíl menej

Štyri tatranské plesá sú ľahšie o takmer sedemdesiat kilogramov odpadu. Po letnej sezóne sa pod ich hladiny zanorili potápači, aby na breh vytiahli neporiadok, ktorý do vody sfúkol vietor či vyhodili turisti. Vo vreciach končili najmä plasty, no nechýbali ani poklady v podobe klobúkov, slnečných okuliarov, náramkov alebo mobilných telefónov. Našla sa dokonca aj lebka.

Martina Petránová
Upratovali nielen vody, ale i hory

Posledná septembrová sobota bola desaťročia v rezervovaná pre akciu Čisté hory, vlani „tanapáci“ vyskúšali nový model a upratovaniu Tatier vyhradili celý mesiac, ktorý sa napokon natiahol až na dva. Tento rok sa rozhodli skoncentrovať úsilie dobrovoľníkov do dvoch týždňov na prelome jesenných mesiacov, no záujem opäť prekonal očakávania, a tak sa vrecia s odpadom kopili ešte aj v čase našej uzávierky.

Martina Petránová
Kurz nastavili pred tridsiatimi rokmi

Prostredníctvom svojich informačných kancelárií je neraz prvým kontaktom návštevníka s Vysokými Tatrami a ich službami. Slovenské veľhory prezentuje v zahraničí a v neposlednom rade háji záujmy tých, pre ktorých je cestovný ruch každodenným chlebíčkom. Keď pred tridsiatimi rokmi vznikalo, malo sedemdesiat členov, dnes Združenie cestovného ruchu Vysoké Tatry (ZCR VT) zastrešuje vyše dvesto subjektov. Nielen o tom, akú cestu prešlo za tri desaťročia svojej existencie, sme sa porozprávali s jeho aktuálnou výkonnou riaditeľkou Lenkou Potočnou.

Marián Šturcel
Zviazané ruky

V piatok, 19. novembra 2004, sa Tatrami popoludní prehnala veterná smršť, ktorá zmenila krajinu na nepoznanie. Zasiahla celkovo 12 600 hektárov lesa, najväčšie škody rátali vtedajšie Štátne lesy TANAP-u. Na území v ich správe vietor vyvrátil alebo polámal stromy na takmer deviatich tisícoch hektárov. Nešťastie si vyžiadalo aj jednu ľudskú obeť. Obrovské škody boli tiež v intravilánoch tatranských osád. Zničené boli mnohé budovy, siete, električková trať ostala zavalená, troleje potrhané…

Martina Petránová
Kalamita vo filme

Svoj pohľad na kalamitu a hlavne to, čo sa odohrávalo po nej, ponúkol Marián Šturcel, niekdajší námestník riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u aj prostredníctvom snímky Tatranská bóra po dvadsiatich rokoch. Film je jeho osobnou, miestami až emotívnou výpoveďou, ktorá reflektuje sled udalostí vyvolaných odlišnými pohľadmi na manažovanie tatranských lesov zničených víchricou dovtedy nevídaných rozmerov.

Martina Petránová
Peter Liška: Bol som len jedným ohnivkom v reťazi

Vetrová kalamita bola jednou z kľúčových tém 33. ročníka medzinárodnej konferencie

Aktuálne problémy v ochrane lesa 2024, ktorú začiatkom októbra hostili Vysoké Tatry. Pri tejto príležitosti sa Národné lesnícke centrum a Lesnícka ochranárska služba Banská Štiavnica rozhodli oceniť šesticu ľudí, ktorí významným spôsobom riadili postupy a práce vo víchricou poškodených lesoch z najvyšších úrovní. Medzi laureátmi bol aj Peter Liška, ktorý vtedy pôsobil ako riaditeľ Štátnych lesov TANAP-u. Porozprávali sme a s ním o tom, ako vníma tieto udalosti s odstupom dvadsiatich rokov.

Mikuláš Argalács
Z Popradu do Smokovca za 75 minút

Spojenie z Popradu do Smokovca sa ukázalo ako neuralgický bod riešenia hromadnej dopravy do tatranských osád. Od roku 1883 bola udelená najmenej de­siatka koncesií na budovanie železničnej trate, táto trasa sa stala viackrát predmetom rokovaní v Uhorskom sneme, deputácie si pomaly podávali kľučky u ministerských predsedov i kompetentných ministrov uhorskej vlády, len riešenie sa za celých dvadsať rokov nenašlo. A potom prišiel trolejbus.

Ernest Rusnák
Pomenovali po ňom vrchol aj rozhľadňu

Stredoškolský profesor, milovník prírody, turista, staviteľ tatranských turistických chodníkov, orograf a kreslič máp, spoluzakladateľ Uhorského karpatského spolku (UKS), autor významných turistických príspevkov. Takto by sme mohli charakterizovať plodný život Franza Dénesa, významnej osobnosti uhorskej i tatranskej turistiky. Od jeho úmrtia uplynulo v októbri deväťdesiat rokov.

Milan Lučanský
Vodopády Tatier XXIV.

V tejto časti nášho seriálu, ktorý mapuje čarovný svet tatranských vodopádov, sa vraciame pod ostré štíty Vysokých Tatier. Nasledujúce riadky doplnia doposiaľ publikované informácie z prostredia padajúcich vôd, ktoré sú neodmysliteľnou okrasou Tatranského národného parku.

Martina Petránová
Jubilejný „šerpa“

Na štart 40. ročníka Sherpa Rallye sa v predposlednú októbrovú sobotu postavila skoro stovka nosičov a nosičiek. Trasu z Hrebienka na Zbojnícku chatu so šesťdesiatimi kilami na krošni najrýchlejšie zdolal Štefan Šuster, ženskú kategóriu ovládla Lenka Hiklová, pre ktorú to bolo už dvadsiate víťazstvo. Zaspomínajte si spolu s nami aj na okamihy, ktoré dali impulz dnes už kultovým pretekom.

Katarína Žlkovanová
Všivce

Z piatich chránených zástupcov rodu všivec (Pedicularis) rastú až štyria v Tatrách, alebo ich podhorí. Jediným druhom, ktorý by ste v tejto oblasti hľadali márne, je všivec chochlatý pravý. Nájdeme ho iba na Vršateckých bradlách v Bielych Karpatoch. V tejto časti seriálu Chránené rastliny Tatier predstavíme nenápadné, no vzácne všivce. V prípade viacerých predstaviteľov prechádza naším územím južná hranica ich svetového rozšírenia a pre viaceré z nich sú Tatry alebo ich podhorie jedinými miestami výskytu na Slovensku.

Maroš Peiger
Cerinomyces tatrensis

Mykológom sa podarilo opísať nový druh huby z územia TANAP-u, ktorý dostal vedecký názov Cerinomyces tatrensis Polhorský, Peiger & Tomka. Cesta za jeho poznaním začala v máji 2017 v Suchej doline. Nenápadné belavé, ako­by poprášené drobné rôsolovité plodnice s veľkosťou približne dva milimetre, rastú­ce v malých zhlukoch na ležiacom mŕtvom kmeni tisu obyčajného, sa už pri pohľade voľným okom priamo v teré­ne javili neštandardne.

Martina Petránová
V znamení zlatého roku zlatej éry

Presne pred štyrmi desaťročiami sa prvým Slovákom podarilo vystúpiť na najvyššiu horu sveta, Mount Everest (8 848 m). Dvojica Zolo Demján a Juzek Psotka tak zavŕšila mimoriadne úspešný rok 1984, ktorý bol doposiaľ najbohatším na prelomové výstupy v histórii československého výškového horolezectva. Zlatému roku zlatej éry patril aj jeden z blokov tohtoročného Medzinárodného festivalu horských filmov v Poprade, ktorý sa v októbri konal v Poprade.

Veronika Šimková
Miesta ako stvorené na rodinný výlet

Neviete, kam sa vybrať na turistiku s deťmi? Obávate sa, či to nebude veľmi náročné a ako to spoločne s drobcami zvládnete? Nechajte sa inšpirovať tipmi na nenáročný výlet a vyberte sa s nami za poznávaním menej známych lokalít Veľkej Fatry. Objavíte zákutia opradené povesťami, lesom ako z rozprávky i miesta s krásnymi výhľadmi, v ktorých stretnete len minimum ľudí. V rámci ďalšej časti seriálu o národných parkoch Slovenska vám priblížime tri lokality ako stvorené na rodinný výlet, no verte, že vo Veľkej Fatre je ich omnoho viac. Ale o tom možno nabudúce.

---

Dvojmesačník TATRY o krásach tatranskej prírody, jej ochrane, starostlivosti o lesné ekosystémy, turistike, športe a cestovnom ruchu v Tatranskom národnom parku vychádza od roku 1962, kedy začal písať svoju históriu pod názvom Vysoké Tatry.

Jeho redaktormi boli napríklad aj známi horolezci Arno Puškáš či Július Psotka. Vydavateľom časopisu je Správa Tatranského národného parku.

Predplatné môžete vybaviť na: https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/predplatne/

Zdroj: TANAP