Časopis TATRY 6/2022

V aktuálnom čísle časopisu Tatier sa dočítate:

Jana Tomalová
Najstarší rukopis o kvetene Oravy má 200 rokov

S mimoriadne vzácnym dielom sa v knižnici pri Správe TANAP-u zaobchádza doslova v rukavičkách. Ako inak, veď reč je o druhom zväzku vedeckej práce Flora Arvensis (Flóra Oravy), ktorý je starý rovné dve storočia. Ministerstvo kultúry ho pred desiatimi rokmi navyše vyhlásilo za historický knižničný dokument a trojlístok výročí uzatvára 180 rokov od smrti autora, ktorý zanechal pečať nielen v histórii botaniky, ale i cirkvi či súdnictva.

Peter Svätojánsky 
Blesky, pády, pátrania, lavíny…  

Zhodnotiť túto letnú sezónu sa nedá inak ako slovami „rušná“. Nebolo dňa, aby záchranárom nezazvonil telefón a nežiadal ich niekto o pomoc. Odrazilo sa to aj na množstve záchranných akcií, ktoré prevýšilo predchádzajúce roky a stúpol i počet úmrtí v horách. V polovici leta návštevníci kolabovali od horúčav a na jeho konci napadol sneh. Ani na jedno a ani na druhé však turisti a horolezci pripravení neboli.

Martina Petránová 
Na breh vytiahli vyše sto kilogramov odpadu 

Tri kovové tyče, ktoré pravdepodobne kedysi slúžili na rozbíjanie ľadu, závoj nevesty, odznak s tatranskou tematikou, minca v hodnote sto forintov, hrebeň, dron či topánka. Aj takéto úlovky vylovili potápači, ktorí sa v posledný septembrový deň zanorili do štyroch tatranských plies, aby ich zbavili neporiadku po letnej sezóne. Na breh vytiahli celkovo 112 kilogramov odpadu.

Pavol Kráľ 
Kamzík v plese

Upratovanie tatranských plies v rámci akcie Čisté vody prináša okrem „úlovkov“ v podobe všakovakých ľudských odpadkov aj iné pozoruhodnosti. Pomaly som končil svoju potápačskú návštevu Nižného Žabieho Bielovodského plesa, no zrazu mi zrak padol na kosť ležiacu v bahne medzi skaliskami…

Juraj Kapusta
Kvetnicové pleso

Vo výraznom kotlovom stupni Velickej doliny, iba kúsok nad sto metrov vysokým skalným prahom Večný dážď, leží nenápadné Kvetnicové pleso. Turisti smerujúci na Východnú Vysokú prechádzajú okolo neho často s patričným opovrhnutím, veď v doline sú aj krajšie a väčšie jazerá. Nevýraznú „mláčku“ vedľa chodníka si niekedy ani nevšimnú. S veľkosťou sotva štyristo metrov štvorcových, rozmermi zhruba 40 x 17 metrov a hĺbkou do pol metra je dnes už len poslednou pamiatkou na svojho veľkého predchodcu. V skutočnosti však ide o veľmi významnú a hodnotnú lokalitu.

Milan Lučanský
Vodopády Tatier XII.

Malá Studená dolina, ktorá sa nachádza na južnej strane Vysokých Tatier, patrí medzi turisticky najatraktívnejšie lokality. Oplýva pestrou paletou zaujímavostí, krásnymi prírodnými scenériami a množstvom vodopádov. Spomedzi všetkých tatranských dolín je ich najviac práve tu.

Blažena Sedláková 
Páperec alpínsky s novou lokalitou výskytu v Tatrách 

Vzácna bylina rastie aj pod Prednou Žeruchovou vežou. Dobrá správa to nie je len pre botanikov. Pozorný návštevník si rastlinku všimne dokonca priamo z turistického chodníka.

Martina Petránová 
Anička sa našla 

Príbeh najznámejšej slovenskej orlice pokračuje. Len niekoľko dní pred jesennou migráciou orlov krikľavých do ďalekej Afriky sa strážcovi Správy TANAP-u podarilo potvrdiť, že Anička stále žije. Akurát zmenila adresu.

Anna Ondrušeková
Ferdinand Katona – maliar tatranských nálad 

Ferdinand Katona zomrel v Budapešti v roku 1932 s cestovným lístkom do Tatier vo vrecku. Vo svojom ateliéri po smrti zanechal dvadsaťpäť párov nových nenosených topánok, smokingy, košele z Francúzska, nové kufre, množstvo cenností, no najmä všetkých svojich 1 800 obrazov, skíc a kresieb. Maľovanie bolo pre umelca v prvom rade životnou potrebou a až potom zárobkovou činnosťou. S vlastnými dielami sa nerád lúčil. Na predaj zhotovoval kópie, originály uchovával a veril, že práve pod Tatrami raz bude mať svoju vlastnú galériu.

Jana Tomalová 
Po stopách Jána Olejníka: Lendačan si berie Lendačanku

Koláž svätých a magických, plačlivých i radostných svadobných obradov našich predkov vždy bola jedným z nosných pilierov etnografického záujmu. Smutnodojemné odpytávanie i oficiálna rozlúčka s dievčenskou nevinnosťou prevádza nevestu slzavým údolím, na jeho konci sa však už ozýva bujará veselica. Jin a jang slovenskej ženy – parta a čepiec – zobrazujú jej dva navzájom opačné a doplňujúce sa stavy. Bez povšimnutia ich nenechal ani Ján Olejník. Určite nie v Lendaku.

Alexandra Bachledová
Čepčenie prežilo do dnešných čias 

„Boom“ svadobného čepčenia so sebou neraz prináša najrôznejšie kompromisy na úkor autenticity. Dôvody sú prosté: nevesta sa obáva o svadobný účes, mladí nechcú v ich „deň D“ venovať obradu veľa času, alebo majú vlastné predstavy, ako by mal vyzerať. Pokiaľ však ide napríklad o „čistokrvnú“ lendackú svadbu, tá sa aj v modernej dobe verne približuje archaickému zvyku.

Martina Petránová
Ivan Urbanovič st.: Horám vďačím takmer za všetko 

Označujú ho za legendu, on sa však ňou rozhodne necíti byť, i keď si toto označenie bezpochyby zaslúži. Veď bol pri prvých úspechoch československého horolezectva nielen na Kaukaze či Pamíre, ale tiež v Hindúkuši a Himalájach. Na vrchole osemtisícovky síce nestál, no mal ho na dosah. V rozhodujúcej chvíli totiž – ako sám bez škrupúľ priznáva – doplatil na svoju nerozvážnosť. A hoci v horách prežil i krušné chvíle a momenty, keď mu išlo o život, otvorene vraví, že im vďačí takmer za všetko. Čerstvý deväťdesiatnik Ivan Urbanovič st. nám v rozhovore prezradil, čo považuje za svoj Everest a pridal aj recept na optimizmus, ktorým dokáže „nakaziť“ azda každého, kto s ním v jednej miestnosti strávi čo i len pár minút.

Jana Tomalová
„Barabášovka“ brala tretiu Grand Prix v rade 

Október pod Tatrami prišiel tradične s ponukou pozrieť sa na majestátne hory, silné príbehy z väčších nadmorských výšok i extrémne športové výkony cez objektív kamery. Jubilejný 30. ročník Medzinárodného festivalu horských filmov doprial Grand Prix filmu Horský vodca zo strižne Pavla Barabáša, meno domáceho režiséra sa objavilo pri hlavnej cene aj v predošlých dvoch ročníkoch. Najnovšiu „barabášovku“ o vodcovskom remesle „ovenčila“ i Cena diváka.

Alena Bartošíková
Tatranec ze Slovácka 

V osemdesiatych rokoch minulého storočia patril k významným československým horolezcom. Narodil sa na Moravskom Slovácku 20. marca 1952 do rodiny s piatimi deťmi. Tohto roku by sa Jindřich Martiš dožil sedemdesiatky – keby v novembri pred štvrťstoročím tragicky nezahynul pod Annapurnou.

Dvojmesačník TATRY o krásach tatranskej prírody, jej ochrane, starostlivosti o lesné ekosystémy, turistike, športe a cestovnom ruchu v Tatranskom národnom parku vychádza od roku 1962, kedy začal písať svoju históriu pod názvom Vysoké Tatry.

Jeho redaktormi boli napríklad aj známi horolezci Arno Puškáš či Július Psotka. Vydavateľom časopisu je Správa Tatranského národného parku.

Predplatné môžete vybaviť na: https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/predplatne/