Časopis TATRY 6/2021

V aktuálnom čísle časopisu Tatier sa dočítate:

Zuzana Homolová
Čo je nové v tatranskej rastlinnej ríši?

Hoci by sa mohlo zdať, že botanici v Tatranskom národnom parku za viac ako sedem desaťročí jeho existencie odhalili už všetky tajomstvá rastlinnej ríše, nie je tomu tak. Príroda stále dokáže ponúknuť niečo nové. Naposledy takto prekvapila Látaná dolina v Západných Tatrách, kde sa vyskytuje viacero vzácnych a zriedkavých druhov rastlín.

Martina Petránová
Opäť v parlamente

Namiesto septembrovej schôdze parlamentu sa návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny z dielne poslancov, ktorý ráta aj s prevodom štátnych pozemkov v národných parkoch pod ochranárov, dostal do programu rokovania Národnej rady SR až v októbri. Jej predkladateľ, prírodovedec Jaromír Šíbl tvrdí, že nejde o ústup. „Diskusia je široká a cítime potrebu mať väčší časový priestor na vysvetlenie, najmä v rámci koalície a s dotknutými subjektmi. Potrebujeme to dodiskutovať, aby sa nikto necítil ohrozený,“ nechal sa počuť poslanec, ktorý sa pod návrh podpísal spolu s ďalšími sedemnástimi koaličnými kolegami.

Mikuláš Argalács
Tatry otvorila svetu železnica

Jedným z fenoménov II. priemyselnej revolúcie je železnica. Projekty železničných tratí vznikali v súlade s potrebami rozvíjajúceho sa priemyslu a zohľadňovali jeho potreby. Projekt Košicko-bohumínskej železnice toto plne odrážal. Preto treba hneď v úvode označiť za nepravdivé mýty, ktoré vytvárali niektorí autori, že zámerom investorov a budovateľov tejto základnej a hlavnej železničnej trate na dnešnom území Slovenska bolo sprístupniť Vysoké Tatry návštevníkom. Veď prvá radiála od nej do Vysokých Tatier mala „meškanie“ dvadsaťštyri rokov…

Jana Tomalová
Po stopách Jána Olejníka: Od kolísky až po hrob

Do osturnianskych dreveníc nevchádzal s inými slovami ako Sláva Isusu Christu, v Ždiari či v Lendaku „godal“ po goralsky. „Etnografické mimikry“ pomáhali rodákovi zo Spišských Vlách priblížiť sa k človeku z každej rázovitej dediny, do ktorej sa vybral prebádať krásy jej pôvodnej kultúry. Miestni mu za jeho úprimnosť otvorili svoje srdcia i príbytky, on na oplátku zvečnil chvíle ich všedných a sviatočných dní. Desiatky rokov mohli naši čitatelia nazrieť do domácností a vzácnych truhlíc ľudí spod Tatier vďaka odborným článkom Jána Olejníka. Symbolicky, po sto rokoch od jeho narodenia začíname spoluprácu s Podtatranským osvetovým strediskom v Poprade, aby sme na stránkach časopisu vrátili čas a opäť nakukli do okien niekdajšieho obyvateľstva.

Jana Tomalová
Horským filmom už výkony nestačia

„Spracovať niekoho, aby hovoril takmer hodinu a vy ste počúvali bez pohnutia, to je obrovský kumšt,“ prezradil jeden z porotcov Medzinárodného festivalu horských filmov Boris Hlaváček. Nemal na mysli nikoho iného, než režiséra Pavla Barabáša, ktorý vyhral so svojou najnovšou snímkou Dhaulágirí je môj Everest festivalovú Grand Prix. Sugestívny portrét horolezca Zola Demjána získal aj Cenu diváka.

Katarína Bohušová
Pavol Barabáš: Bol to pre mňa zlatý grál

Najnovší film Pavla Barabáša Dhaulágirí je môj Everest prevedie diváka svetom vysokých hôr, ako aj osobnými životnými cestami, vnútorným svetom horolezca, ktorý neraz balansoval na hrane. Premiéru mal na XXIX. ročníku Medzinárodného festivalu horských filmov v Poprade, kde si ho pozrela plná sála ľudí a prvý raz ho videl i hlavný protagonista, ktorý neskrýval dojatie.

Peter Svätojánsky
Rušné leto za nami

Hoci nešťastí s tragickým koncom bolo počas uplynulej letnej sezóny v porovnaní s vlaňajškom o niečo menej, ani tento rok sa Tatrám nevyhli smrteľné úrazy. Horskí záchranári zaznamenali aj viacero kurióznych prípadov. Avšak fenoménom dnešnej doby sú čoraz častejšie zbytočné volania o pomoc.

Martina Petránová
Opäť vylepšená

Aplikácia Horskej záchrannej služby, ktorej vynovená verzia pomáha nielen turistom v horách, ale aj samotným horským záchranárom už vyše roka, sa dočkala ďalších vylepšení. Najzásadnejšou novinkou je spustenie nového webového portálu, ktorý takpovediac dostane oči záchranárov na miesto nešťastia.

Jana Tomalová
Milan Hoholík: Založiť na Slovensku systém leteckej záchrany malo zmysel

V predvečer Medzinárodných leteckých dní SIAF udeľovali na bratislavskom Letisku M. R. Štefánika Národné ceny letectva Slovenskej republiky. Generálny riaditeľ spoločnosti Air Transport Europe Milan Hoholík si v prvý septembrový piatok prevzal Zlaté krídla za celoživotné dielo a od poroty si vyslúžil aj uvedenie do siene slávy, hoci – paradoxne – sa v žiari reflektorov vôbec necíti komfortne. „Máte šťastie, že ste domáca,“ smeje sa na počiatku nášho rozhovoru. Potom sa už rozrozpráva o začiatkoch porevolučného podnikania, najkrajších i najťažších momentoch profesionálneho života a víziách spoločnosti, ktorú „vypestoval od kolísky“.

Radoslav Michalec
Vzácna sovička v Tatrách

Výrik lesný je sova menšieho vzrastu, veľkosťou podobná škorcovi lesklému. Má úzke telo s dlhšími krídlami, je hnedosivo sfarbená. Štíhla a ostrohranná hlava so vztýčenými perovými uškami pripomína jej väčšieho príbuzného výra skalného. Svetložlté oči kontrastujú s tmavohnedým zobákom. Takto nejako mi bolo dopriate na chvíľočku spozorovať v našich horských polohách túto vzácnu teplomilnú sovičku.

Jana Tomalová
40 rokov po: Zo Závor k Ľaliovému sedlu

Na prelome 70. a 80. rokov sa v Tatranskom národnom parku naklonili misky váh viac na stranu ochrany prírody. Vtedajšia Správa TANAP-u pristúpila k razantným krokom, ktoré čiastočne obmedzili turistov v čase i priestore. Vylúčenie hrebeňa Belianskych Tatier zo siete značených chodníkov v roku 1978 vyvolalo silné vášne. V rámci „zákona zachovania energie“ sa preto na Správe TANAP-u rozhodli uzavrieť aj miesta, ktoré turistickú verejnosť až tak bolieť nebudú, ale umožnia lokality v záveroch dolín ponechať ako areály s celoročným maximálnym pokojom. Vyvoleným sa stal i zelenoznačený chodník zo Závor do Ľaliového sedla, ktorý sa vďaka viac než desaťkilometrovému nástupu v Tichej doline nikdy neboril s turistickou expanziou.

Martina Petránová
Dočkal sa aktualizácie

Zvlášť turistov istotne poteší knižná novinka v podobe aktualizovaného Turistického atlasu Slovenska. Dlho očakávané kartografické veľdielo, ktoré sa druhého vydania dočkalo po šestnástich rokoch, ocenia aj zahraniční návštevníci. Je totiž zároveň i v angličtine.

Milan Lučanský
Vodopády Tatier VI.

Divoká a turisticky neprístupná dolina Nefcerka je územím s veľkým bohatstvom prírodných krás a zaujímavostí. Medzi ne bezpochyby patria i vodopády.

Anna Ondrušeková
Otakar Štáfl: Český umelec v Tatrách

Životný príbeh umelca, filantropa, organizátora kultúrneho života, milovníka hôr a Slovenska Otakara Štáfla je príbehom neúnavného človeka od začiatku až do tragického konca.

Martina Petránová 
Pod Ostrvou má svoju tabuľku už aj Kaltstein

Znalci tatranskej histórie toto meno dobre poznajú. Adam Kaltstein bol nielen richtárom a cirkevným inšpektorom v Spišskej Belej, ale do dejín sa zapísal predovšetkým ako prvá známa obeť Tatier. Zahynul v roku 1653 pri páde z Bujačieho vrchu. Vraj sa tak stalo pri hľadaní pokladov. „Belančania“ mu teraz dali osadiť pamätnú tabuľku na Symbolickom cintoríne pri Popradskom plese.

Pavol Kráľ
Tatranské plesá sú opäť čistejšie

Ani v tohoročnej zložitej korona, eko, bio či enviro situácii nepoľavili dobrovoľníci – potápači v starostlivosti o čistotu tatranských plies. V rámci akcie Čisté vody urobili v pätnástich plesách 51 ponorov a vyniesli na breh ďalších šesťdesiat kilogramov odpadkov.

Martina Petránová
Upratovali aj doliny

Čistejšie sú nielen plesá, ale aj doliny. Počas tradičnej akcie Čisté hory dobrovoľníci odbremenili prírodné prostredie Tatranského i Pieninského národného parku dokopy o takmer tonu odpadu. A opäť nechýbali ani kuriózne úlovky, ktoré by v horách istotne nikto nečakal.

Peter Bučka
Z počiatkov cyklistiky vo Vysokých Tatrách

Cyklistický pelotón Okolo Slovenska prefrčal aj cez Tatry. Posledný, v poradí už 65. ročník etapových pretekov bol podľa organizátorov z pohľadu kvality doposiaľ najúspešnejší v histórii, na štart sa totiž postavili viaceré zvučné mená svetovej cyklistiky vrátane Chrisa Frooma. Po prvýkrát vo svojej kariére sa na podujatí predstavil aj najlepší slovenský cyklista Peter Sagan, ktorý napokon ovládol i celkové poradie. My sa však pozrieme do minulosti, aj samotné Vysoké Tatry totiž zohrali v dejinách tohto športu svoju úlohu.

Dvojmesačník TATRY o krásach tatranskej prírody, jej ochrane, starostlivosti o lesné ekosystémy, turistike, športe a cestovnom ruchu v Tatranskom národnom parku vychádza od roku 1962, kedy začal písať svoju históriu pod názvom Vysoké Tatry.

Jeho redaktormi boli napríklad aj známi horolezci Arno Puškáš či Július Psotka. Vydavateľom časopisu sú Štátne lesy TANAP-u.

Predplatné môžete vybaviť na: https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/predplatne/