Časopis TATRY 6/2020

V aktuálnom čísle časopisu Tatier sa dočítate:

Martina Petránová
Odišla legenda

Poniektorí ho vnímali ako ťažkú povahu, z ktorej bol problém vypáčiť pár viet. Iní na neho hľadeli cez optiku rekordných vynášok, ktoré dokázal vyteperiť na tatranské chaty. Vyše polstoročie neúnavne stúpal s nákladom na pleciach po kľukatých kamenných chodníčkoch v ústrety svojmu skalnatému snu, prehrávajúc si v mysli to, čo kedysi vyčítal v akejsi knižke. Iba chlapec, ktorý dokáže svoje sny premeniť na skutočnosť, sa stáva mužom – a vo chvíli, keď prestane veriť snom svojej mladosti, prestáva žiť, zomiera… Laco Kulanga (*20. augusta 1949 – †14. septembra 2020) sa toho držal do poslednej chvíle. Po kamennom chodníku kráčal s odhodlaním sebe vlastným, držiac sa svojho motta: Človek by nemal svoj osud prijať, ale si ho slobodne zvoliť. Presne tak, ako to urobil aj on.

Marián Šturcel
Vynes do doliny svoj…

Nie tak dávno bola rozbehnutá myšlienka vydať knihu o tatranských osobnostiach „z každého rožku trošku“. Do výberu nesporne patril aj do nosičského neba nedávno odídený Laco Kulanga. Projekt sa však nepodarilo dokončiť. Dovolím si ako spomienku uverejniť výber, ktorý autorizoval. Boli to hodiny debát i pomlčania, pre Laca typických objatí…

Martina Petránová
Tatry očami geológa

Pred časom sa mi do rúk dostala nová publikácia TRITRI s podtitulom Tatry očami geológov, ktorá je zavŕšením rovnomennej výstavy v Prírodovednom múzeu SNM v Bratislave. A hoci vyšla len v malom náklade, rozhodne stojí zato si v nej zalistovať, pretože ponúka nie tak celkom bežný pohľad na najmenšie veľhory sveta. Možno sa to nezdá, ale aj naoko obyčajné skalné bralá dokážu vyrozprávať zaujímavý príbeh. Príbeh o zrode tohto unikátneho prírodného klenotu, ktorý tróni vysoko nad okolitými horstvami a kotlinami Spiša. Jeho dnešná podoba je výsledkom stoviek miliónov rokov vzájomného súperenia vnútorných a vonkajších geologických činiteľov. V dávnej minulosti boli Tatry striedavo morským dnom, ostrovom, súšou i horami. O tom, ako sa na ne pozerajú geológovia, sme sa porozprávali s Jánom Madarásom, ktorý je riaditeľom Ústavu vied o Zemi SAV a zároveň jedným z autorov spomínanej knihy. K tatranským končiarom má skutočne blízko, nielenže je s nimi profesijne zrastený, ale pod nimi sa aj narodil.

Peter Svätojánsky
Leto ako nikdy predtým

S absolútnou určitosťou sa dá tvrdiť, že táto letná sezóna bola v Tatrách úplne iná. Počasie a ani príroda sa veľmi nevymykali štandardu, ale aktivity ľudí, prichádzajúcich do hôr za oddychom a športovým vyžitím, áno. Všetko bolo ovplyvnené celosvetovou pandémiou. Po jarnej fáze zavretých hraníc a okresov počas veľkonočných sviatkov, silnom tlaku médií na zodpovednosť nás všetkých a dennodenných odporúčaniach zostať doma sa v júni pozvoľna rozbehla turistická sezóna. Ďalší mesiac mal priam raketový nástup. Horské oblasti sa v priebehu týždňa až dvoch zmenili z ľudoprázdnych na preplnené. Medzi verejnosťou sa šírili obrázky a videá dlhých radov ľudí čakajúcich na lanovku v Tatranskej Lomnici či zástupu turistov pod reťazami na chodníku smerujúcom na Rysy.

Martina Petránová
V znamení korony

Tohtoročná letná sezóna sa aj vo Vysokých Tatrách niesla v znamení korony. Hoci postupné uvoľňovanie protiepidemických opatrení pred prázdninami naznačovalo, že región neostane bez návštevníkov, nikto si netrúfal predpovedať, ako leto napokon vypáli. Štatistiky spred pandémie síce signalizovali nárast záujmu o Tatry, avšak rozpačitý začiatok sezóny sprevádzaný daždivým počasím naznačoval, že o rekordoch to tento rok zrejme nebude. Napriek tomu leto príjemne prekvapilo. Pokles počtu ubytovaných hostí vykompenzovali jednodňoví návštevníci. Na to, čo všetko letná sezóna nakoniec priniesla, sme sa opýtali Lenky Rusnákovej, riaditeľky Združenia cestovného ruchu Vysoké Tatry.

Marián Šturcel
Letné rekordy?

Uplynulé leto malo aj v Tatrách z pohľadu návštevnosti veľmi neobvyklý priebeh. Dokumentuje to aj rekordný počet turistov vo vysokohorskom prostredí TANAP-u, exaktne v teréne zisteného pracovníkmi Štátnych lesov TANAP-u. V deň, kedy sa spočítanie uskutočnilo, teda 6. augusta 2020, ich narátali 30 232. Zastavme sa niekoľkými poznámkami pri tomto údaji a vôbec pri monitoringu návštevníkov…

Martina Petránová
Čisté vody na individuálnej báze

Sprísnené celoštátne opatrenia súvisiace s pandémiou koronavírusu dali stopku aj tradičnej akcii Čisté vody, v rámci ktorej sa potápači vždy na jeseň ponárali pod hladinu vybraných tatranských plies, aby ich zbavili odpadkov po letnej turistickej sezóne. Vysokohorské jazerá však neostali nevyčistené, dobrovoľníci ich upratovali na individuálnej báze.

Martina Petránová
Tri otázky pre…

Takto pred rokom zverejnili Štátne lesy TANAP-u, ktoré sa okrem iného starajú aj o turistickú infraštruktúru na území Tatranského a Pieninského národného parku, výzvu, do ktorej sa mohli zapojiť firmy, organizácie či jednotlivci s pozitívnym vzťahom k Tatrám. Jednoducho každý, kto mal chuť nejako pomáhať. Aj o tom, či táto iniciatíva zaujala, sme sa porozprávali s Petrom Spitzkopfom, vedúcim odboru prác celospoločenského významu Štátnych lesov TANAP-u.

Pavol Kráľ
Odpadkov už nepribúda toľko ako kedysi

Odpadky sú súčasťou bytia kultúrneho človeka. Dokonca možno povedať, že čím je krajina vyspelejšia, tým aj produkcia odpadkov stúpa. Túto zákonitosť ešte niekoľkonásobne podporuje súčasný konzumný spôsob života. Až s určitým oneskorením si človek svoje konanie začne uvedomovať a inovuje tiež narábanie s odpadmi. Snaží sa ich čo najskôr, najkultúrnejšie a najmenej bolestne zbavovať. Ináč tomu nie je ani v Tatranskom národnom parku…

redakcia
Čisté hory tentokrát v daždi

Záujem o tohtoročné Čisté hory výrazne ovplyvnilo počasie. Vytrvalý dážď, ktorý v poslednú septembrovú sobotu bičoval Slovensko, zrejme odradil väčšinu dobrovoľníkov. Niektorí si to však vynahradili v ďalších dňoch. Vďaka tzv. potermínom, ale aj predtermínom, sa napokon v rámci 42. ročníka akcie podarilo vyzbierať 355,5 kilogramu odpadkov. Celkovo sa do upratovania Tatranského a Pieninského národného parku po letnej turistickej sezóne zapojilo 480 ľudí.

Martina Petránová
#niesomprasa

V poslednom období sa s upratovacími akciami akoby roztrhlo vrece. Do terénu vyrážajú školy, firmy v rámci teambuldingov, na svedomie jednotlivcov apelujú i rôzne iniciatívy. Ešte pred letnými prázdninami zvlášť zarezonovala jedna, ktorá do boja s odpadom a ľudskou ľahostajnosťou vyrazila pod trefným názvom #niesomprasa.

Marián Šturcel
Nie a nie vyčistiť!

Keď sme v roku 1979 rozbiehali akciu Čisté hory, (vtedy) naivne sme si mysleli, že dvadsiaty, nanajvýš tridsiaty ročník bude slávnostne posledný. Že hory budú čisté a ľudia vychovaní. Koncom septembra však na území TANAP-u a PIENAP-u prebehol už jej 42. ročník! Upratuje sa po celom Slovensku, v Petržalke, Komárne, Prielome Hornádu… Na sociálnych sieťach sa, paradoxne, chválime, koľko a čoho sme pozbierali po neporiadnikoch až lotroch. Na mieste je otázka, či máme dostatočne upratané v hlavách, keď vstupujeme do prírodného chrámu…

Michal Jurčo
Rok horára

Dni sa krátia, rok sa chýli pomaly ku koncu. Rovnako ako ten kalendárny, aj rok horára. Nastáva čas bilancovať. Opäť je potrebné vziať si do rúk papiere, prejsť plány, zhodnotiť, čo sa podarilo v priebehu uplynulých mesiacov spraviť a čo nie, či sa minuli všetky finančné prostriedky vyčlenené na pestovnú činnosť, práce celospoločenského významu alebo rôzne investičné akcie. A ak nejaké peniaze v rozpočte zvýšili, zamyslieť sa nad tým, ako by sa dali racionálne využiť.

Pavol Kráľ
Vedia ako na to

Všetci sme chodili do školy, učili sa fyziku, prírodopis, chémiu… Postupne sme všetko to naučené začali chápať v širších súvislostiach, utvrdzovali si vedomosti v praxi, získavali vlastný názor na dianie okolo seba. Niektorí sa špecializovali na jedno, iní na druhé. Je úplne normálne, že keď má človek problém so zdravím, ide k lekárovi, keď chce postaviť dom, ide za stavbárom a keď opraviť auto, tak ide za automechanikom… Len keď má problém s lesom, tak akoby sa zháčil. Nevie, kam má ísť…

Juraj Majerčák
Útulňa na Javorine

Javorina. Nie vysoký, avšak pri pohľade zo Zuberca výrazný kopec dotvárajúci charakteristickú siluetu Osobitej. Nie vysoký z pohľadu turistu či pri porovnaní s mnohými inými kopcami v Roháčoch. Avšak so svojimi 1 581 m n. m. je to v rámci Slovenska jedno z najvyšších miest porastených súvislým smrekovým lesom, v ktorom majú stromy vzhľadom na spomínanú nadmorskú výšku veľmi zaujímavé dimenzie. Javorina v sebe skrýva aj menej známe zaujímavosti. Málokto vie, že kedysi tu stála útulňa.

Juraj Kapusta
Keď plesá pohlcuje vegetácia

Pri postupnom zániku niektorých tatranských plies hrá hlavnú úlohu vegetácia. Deje sa tak hlavne v nižšie ležiacich plytkých jazerných panvách. Húževnaté ostrice relatívne rýchlo obsadzujú jemný substrát na dne ich najplytších častí. Podstatne pomalšie trvá zarastanie vodnej hladiny rašelinníkmi, no neskôr aj tie navždy spečatia osud viacerých tatranských jazier.

Jozef Joppa
Tatranská história na dobových fotografiách

Držím v ruke kópie dvoch nevšedných fotografií. Dostal som ich úplnou náhodou – a to vďaka priateľovi Otovi, ktorý je ich šťastným majiteľom. Mne neznáme, možno doteraz ešte nepublikované. Majú pre mňa, ako amatérskeho nadšenca tatranskej histórie, veľkú cenu. Zvlášť preto, že som sa s nimi doteraz nestretol…

Martina Petránová
Miki Knižka: Stať sa chatárom bol jeden z mojich snov

Začiatkom septembra Klub slovenských turistov (KST) spoločne so Slovenským horolezeckým spolkom (SHS) JAMES rozhodli o tom, kto bude nájomcom vysokohorských chát na najbližších päť rokov. Na Rysoch ostáva Viktor Beránek, Téryho chate bude aj naďalej šéfovať Peter Michalka a Chate pri Zelenom plese Tomáš Petrík. Zmena nastala na Zbojníckej chate, kde Dominiku Dejczöovú vystrieda Miki Knižka. Rodák z Novej Lesnej momentálne pôsobí predovšetkým ako horský vodca na Slovensku i v zahraničí. Po jedenástich rokoch strávených v Kanade sa rozhodol vrátiť domov, aby si splnil ďalší zo svojich snov. V rozhovore nám prezradil aj to, aké zmeny chystá vo Veľkej Studenej doline a prečo ho zlákalo chatárčenie.

Iveta Bujnová
„Zlatá klec“

Jeho meno sa spája s Areálom snov i ďalšími tatranskými stavbami. Architekta Eugena Kramára prirovnávali k nezlomnej ostrici, tráve, ktorá vydrží sucho, povodeň, páľavy aj mráz, či lúke, pravidelne a vytrvalo kosenej. Prežil úspech i poníženie. So vztýčenou hlavou zdolával prekážky, ktoré mu pod nohy hádzal vtedajší režim. Jeho vieru v lepší, krajší a ľudskejší svet nezlomilo väzenie ani roky utrpenia a tvorivej nečinnosti. Tak ako bol nevšedný jeho život, bola nevšedná i jeho smrť. Jeden z najpozoruhodnejších architektov 20. storočia sa uznania dočkal až tesne pred svojím odchodom, jeho prácu ocenilo aj mesto Vysoké Tatry, ktoré mu tento rok udelilo cenu za celoživotné dielo. Architektúra bola Kramárovou najväčšou životnou láskou i jeho posledným vysloveným slovom…

Gustáv Luczy
Bolo raz zelené údolie

Názov románu britského spisovateľa Richarda Llewellyna z roku 1934 je v podstate synonymom niečoho pominuteľného, niečoho, čo odchádza do nenávratnej minulosti. Aj tatranské údolia – doliny boli zelené a rástol v nich krásny smrekový les, až kým…

---

Dvojmesačník TATRY o krásach tatranskej prírody, jej ochrane, starostlivosti o lesné ekosystémy, turistike, športe a cestovnom ruchu v Tatranskom národnom parku vychádza od roku 1962, kedy začal písať svoju históriu pod názvom Vysoké Tatry.

Jeho redaktormi boli napríklad aj známi horolezci Arno Puškáš či Július Psotka. Vydavateľom časopisu sú Štátne lesy TANAP-u.

Predplatné môžete vybaviť na: https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/predplatne/