Časopis TATRY 5/2023

V novom čísle časopisu TATRY sa dočítate:

Jana Tomalová
Kamzíčatá na hniezde orla skalného

Píše sa 15. jún 2023. Zamaskovaný „tanapák“ od rána sedí v doline, obďaleč sleduje hniezdo orla skalného (Aquila chrysaetos) a čaká. Tuší, že našuchorenému mláďaťu by dnes rodičia mohli priniesť niečo do žalúdka. Podvečer sa trpezlivosť vypláca – na hniezdo prilieta samec s kamzíčaťom v pazúroch. Pre toto orlíča však nejde o žiadnu novinku, za ostatný mesiac zakúsi kamzičinu minimálne po štvrtýkrát.

Martina Petránová
Mali by sme ísť cestou edukácie, nie represie

Chce docieliť, aby návštevníci nepovažovali strážcov za policajtov, ale vnímali ich ako advokátov prírody, ktorí im pomôžu zorientovať sa v spleti pravidiel a zákonov platných na území národného parku. Represiu považuje za krajné riešenie, prednosť dáva prevencii, ktorej neodmysliteľnou súčasťou by mala byť predovšetkým osveta. „Práve edukácia je cesta, ako eliminovať porušovanie platných predpisov na úseku ochrany prírody,“ prízvukuje Róbert Javorský, vedúci oddelenia strážnej služby Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici. V rozhovore sa s nami podelil nielen o svoje názory na úlohu a postavenie strážcov v chránených územiach, ale pridal aj skúsenosti a zážitky z terénu.

Martina Petránová
V kurze opäť Hrebienok

Najnavštevovanejším miestom v Tatranskom národnom parku bol podľa výsledkov ostatnej inventúry turistov Hrebienok, kde v tretí augustový utorok zavítalo 5 146 turistov. Vysokohorským prostredím ich za jediný deň pešo alebo na bicykli prešlo celkovo 27 216.

Jana Tomalová
Našli možno najvyššie položené hradisko na Slovensku

Kopec nad Tatranskou Lesnou ešte do leta pred zrakom odbornej i laickej verejnosti ukrýval hradisko s rozsiahlym dvojitým valovým opevnením. Archeológovia najprv odhadovali, že lokalita si pamätala výhradne stredovekého človeka, nálezy však prezrádzajú, že datovanie sa na časovej priamke pravdepodobne posunie vľavo, na koniec starého letopočtu – do obdobia púchovskej kultúry, možno predpúchovského horizontu. Hradisko leží v nadmorskej výške zhruba 1 030 metrov, na mape Slovenska tak ide o jedno z najvyššie položených hradísk z týchto období, ak nie dokonca najvyššie.

Ivan Bohuš ml.
Jubilantka pod Rysmi

Chata pod Rysmi je najvyššie položenou turistickou chatou vo Vysokých Tatrách. Už deväťdesiat rokov odoláva extrémnej nepriazni počasia, najmä silným vetrom, snehu, búrkam, dokonca aj lavínam.

Blažena Sedláková
Netypický zástupca papradí

Rastie v tieni javorových a bukových lesov, vo vlhkých presvetlených a zarastajúcich sutinách na vápencovom podklade bohatom na živiny. Je zástupcom paprade rodu Asplenium, nepatrí medzi rastliny, ktorým z ružice listov vyrastajú kvety. Lekári v starovekom Grécku ho dokonca využívali pri liečbe niektorých chorôb. Hovoríme o jazyku jeleňom (Phyllitis scolopendrium (L.) Newman), ktorý je hlavným protagonistom piatej časti nášho seriálu o chránených rastlinách Tatier.

Maroš Peiger
Za hubami do botanickej záhrady

Myšlienka hľadania húb v botanickej záhrade sa môže zdať prinajmenšom ako netradičná. Vo všeobecnosti si na hubárske prechádzky vyberáme lúky či rôzne typy lesov, v ktorých rastie najväčšie množstvo húb, obzvlášť tých jedlých. Expozícia tatranskej prírody v Tatranskej Lomnici nám však postupne odkrýva svoje mykologické tajomstvá.

Erika Feriancová
Sčítanie hlucháňa hôrneho v TANAP-e a pohľad do histórie ochrany tohto druhu

Hlucháň hôrny (Tetrao urogallus), tento v mnohých smeroch výnimočný vták, žije na našej planéte od doby ľadovej. S dĺžkou tela až do deväťdesiat centimetrov je nielen najväčším lesným kurovitým vtákom Slovenska, ale aj najväčším tetrovovitým vtákom Európy. Spoznáme ho podľa výrazného pohlavného dimorfizmu samca, ktorý sa od samice zreteľne odlišuje veľkosťou aj sfarbením.

Jana Tomalová
Narátali 816 kamzíkov

Predpovede počasia hlásili pre tohtoročné jarné sčítanie kamzičej zveri ideálne podmienky. Nakoniec však – podobne ako pred dvomi rokmi – sprevádzalo tento deň dusno, ktoré kamzíky poslalo hľadať úkryt pred teplom do tienistých zákutí už v ranných hodinách. Stovka sčítajúcich tak mala pri rátaní ťažšiu úlohu a oproti rekordu 1 232 jedincov spred siedmich a deviatich rokov sa číslo z tohto roku dá len ťažko porovnať. Nie je to však iba teplom, populáciu máme s najväčšou pravdepodobnosťou naozaj nižšiu, priznáva Erika Feriancová, zoologička Správy TANAP-u.

Katarína Žlkovanová
Vytláčajú pôvodné druhy

Spoločným znakom inváznych nepôvodných druhov rastlín je ich potenciál rýchlo sa šíriť, vysoká konkurenčná schopnosť, vitalita a odolnosť voči stresu. Dokážu prežiť nepriaznivé obdobia sucha či záplav. Majú schopnosť rásť aj na odlišných typoch stanovíšť, ako je tomu na miestach ich prirodzeného výskytu.

Martina Petránová
Medzi fľašami končia aj plienky

Hoci „tanapáci“ desaťročia razili myšlienku, aby si návštevníci po túre odpadky sami zniesli z vysokohorského prostredia, dnes si objem svojich batohov môžu o čosi zmenšiť už predtým, ako sa dostanú k najbližšiemu kontajneru. Na niektorých miestach v Tatrách totiž pribudli zberné nádoby na vratné fľaše a plechovky.

Milan Lučanský
Vodopády Tatier XVII.

Medzi najkrajšie a najväčšie vodopády Tatier patria tie z odľahlej, divokej a scenéricky očarujúcej Ťažkej doliny. A práve tam nahliadneme v tejto epizóde seriálu o padajúcich vodách v Tatranskom národnom parku.

Mikuláš Argalács
Centrom jeho záujmu boli Tatry

V poslednej štvrtine 18. storočia sa záujem najmä mladých Angličanov sústreďuje na Alpy a rodí sa fenomén horskej turistiky za účelom poznávania a relaxácie. Naplno sa rozvinul do polovice 19. storočia, kedy Francúzi stavajú napríklad Courchevel (1850) či Švajčiari lanovku v Davose (1860). Vo výpočte týchto aktivít by sme mohli pokračovať a nestratil by sa medzi nimi ani náš Smokovec. Ukázala sa však naliehavá potreba tento živelný rozvoj usmerniť, dať mu isté pravidlá. A tak vznikajú horské spolky, ktorých členskú základňu tvoria miestne a oblastné autority, ale aj elity s celoštátnym dosahom.

Martina Petránová
Vrátil sa, aby opäť zmizol

Kruhový reliéf s podobizňou uhorského politika a zanieteného propagátora turistiky i Tatier Dezidera Szilágyiho, ktorý po prvej svetovej vojne zmizol z pamätníka pri ceste na Hrebienok, sa vrátil späť na svoje miesto. Hoci len nachvíľu.

Jana Tomalová
Získali repliku 50-tisíc rokov starej píšťaly

Muzikant a výrobca ľudových nástrojov Michal Smetanka viac ako desaťročie obdivoval najstarší zachovaný hudobný inštrument na svete – píšťalku z medvedej kosti, ktorú vyrobili ruky neandertálskeho človeka. Zhotovil hneď dve repliky pravekej flauty zo stehennej kosti medvedice, ktorej život vyhasol v blízkosti popradského letiska. Jednu z identických píšťaliek nájdete v Múzeu hudobných ľudových nástrojov v Brutovciach, druhú v Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici.

Martina Petránová
Vrátila sa späť pod Tatry

Na jeseň 2005 objavili pod Tatrami unikát, ktorý nemá v európskych dejinách obdobu. Nález neobyčajne dobre zachovanej dvojkomorovej hrobky germánskeho kniežaťa z konca štvrtého storočia nášho letopočtu si v médiách okamžite vyslúžil palcové titulky, odborníci ho významom dokonca prirovnávali k egyptskému faraónovi Tutanchamónovi. Teraz, po osemnástich rokoch výskumu, sa originál sarkofágu vrátil domov. A spolu s ním aj ďalšie predmety nevyčísliteľnej hodnoty.

Dvojmesačník TATRY o krásach tatranskej prírody, jej ochrane, starostlivosti o lesné ekosystémy, turistike, športe a cestovnom ruchu v Tatranskom národnom parku vychádza od roku 1962, kedy začal písať svoju históriu pod názvom Vysoké Tatry.

Jeho redaktormi boli napríklad aj známi horolezci Arno Puškáš či Július Psotka. Vydavateľom časopisu je Správa Tatranského národného parku.

Predplatné môžete vybaviť na: https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/predplatne/