Časopis TATRY 5/2020

V aktuálnom čísle časopisu Tatier sa dočítate:

Mikuláš Argalács
Jubilant

Myšlienka, ktorá stála na začiatku zrodu miesta aj vo svetových horstvách dlho jedinečného, mala jediný obsah. Zvečnený je na zvone, ktorý by mal, podľa nepísanej tradície, zvoniť len raz v roku: Mŕtvym na pamiatku, živým pre výstrahu! Zhmotnená idea, ktorej súčasťou je aj spomenutý zvon, sa nachádza na Symbolickom cintoríne vo Vysokých Tatrách. Od oficiálneho otvorenia tohto výnimočného miesta uplynulo v auguste rovných osemdesiat rokov…

Ingrid Janigová
Vrcholové knihy – nemí pozorovatelia udalostí vo vysokohorskom prostredí

Ľudia radi nechávajú záznam o tom, kde boli, kam sa dostali a čo videli. Do vody sa zvyknú hádzať mince a na vrcholoch tatranských končiarov sú už desiatky ro­kov vrcholové knihy, ktoré sú nemými svedkami udalostí. Aj keď dnes hrajú prím výdobytky modernej techniky, návštevníci sa stále radi zapíšu do knihy a nechajú tak odkaz, že aj tu vkročila ich noha.

Martina Petránová
Padol nový rekord

Pravidelná inventúra turistov tentokrát prekonala očakávania. Za jediný deň narátali vo vysokohorskom prostredí Tatranského národného parku 30 232 návštevníkov, čo je o takmer štyritisíc viac ako doterajší rekord spred štyroch desaťročí. Okrem turistov počítali tiež psy a po prvýkrát i cyklistov.

Martina Petránová
Výsledky potešili

Keďže vlani na jeseň stav kamzičej popu­lácie v Tatranskom národnom parku aj napriek avizovanej priaznivej predpovedi počasia neumožnila vierohodne zmapovať mizerná viditeľnosť, organizátori pravidel­ného sčítania kamzíkov sa spoliehali, že najbližšia inventúra nesklame. Vyšla síce až na tretíkrát, no jej výsledky odborníkov predsa len potešili. A to aj napriek tomu, že rekordné čísla spred dvoch rokov netromfli.

Pavol Svetoň
Na kamzíky poľoval aj Fidel Castro

Vraj posledným, kto si na kamzíky zapoľoval, bol legendárny kubánsky vodca Fidel Castro. Stalo sa tak počas jeho návštevy Vysokých Tatier v júni 1972. Na poľovačke v Tatranskej Javorine sa mu podarilo zastreliť dva kamzíky. Z dvoch capkov, ktoré ulovil, napokon nebola ani večera. Aspoň tak to tvrdia pamätníci. Kuchári v starosmokoveckom Grandhoteli robili, čo mohli, trápili sa, ale údajne nevymysleli nič, čo by mohli Castrovi a členom jeho delegácie z tvrdého kamzičieho mäsa s hrdosťou naservírovať. O poľovačke sa toho narozprávalo toľko, až sa zrodila legenda, že Kubánec na kamzíky strieľal z vrtuľníka. O tom, či je na nej aj niečo pravdy, zistíte pri čítaní riadkov Pavla Svetoňa, ktorý z Tatier a ich okolia roky prinášal správy ako rozhlasový reportér.

František Bača
Útočisko vzácnej flóry

Rašeliniská predstavujú zvláštny, pomerne vzácny prírodný feno­mén, pozoruhodný tvorbou a vývojom biologických zložiek ve­getácie a fauny. Vstúpiť na rašelinisko je pre botanika nevšednou udalosťou, ktorú môžem parafrázovať, citujúc básnika: Stůj noho! Posvátná místa jsou kamkoli kráčíš… Tak tomu bolo i nedávno, keď som navštívil jedno z takýchto výnimočných miest, nachádzajúcich sa v oblasti medzi Skorušinou a Oravskou Magurou. Prírodná rezervácia Medzi bormi sa roz­prestiera neďaleko Zuberca, cestou do Oravíc.

Oto Jalčovik
V Tatrách mal „svoj vlastný“ štít

Turista, horolezec, propagátor turistiky, priekopník amatérskej fotografie v Tatrách, chemik, profesor chemickej technológie na Univerzite aplikovaných vied v Budapešti, generálny riaditeľ Budapeštianskeho múzea úžitkového umenia, kráľovský radca, nositeľ viacerých vysokých ocenení, ušľachtilý a vždy skromný človek. Ľudovít (Lajos) Petrik bol okrem iného aj blízkym a aktívnym spolu­pracovníkom Edmunda Téryho počas výstavby „jeho“ chaty v Malej Studenej doline.

Juraj Kapusta
Keď sutiny víťazia nad plesami

Už tisíce rokov trvá v panvách viacerých tatranských plies neustály boj hornín a vody. Päty sutinových kužeľov, štedro zásobované materiálom zo sutinových prúdov, sa kúsok po kúsku neúnavne posúvajú do vodnej hladiny. A plesá tento súboj nemôžu z dlhodobého hľadiska vyhrať…

Pavol Kráľ
Lákajú ho na potravu

V súvislosti s biologickými škodcami na lesných drevinách sa v súčasnosti sklo­ňuje predovšetkým lykožrút, no existuje množstvo iných druhov, ktoré dokážu urobiť vrásky lesníkom pri starostlivosti o les. Jedným z nich je aj tvrdoň smre­kový (Hylobius abietis). Už od roku 1986 sa problematikou škodcov v Tatranskom národnom parku zaoberá Ján Ferenčík z Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici, ktorého sme sa opýtali aj na to, či je tento chrobák až taký nebezpečný, ako sa o ňom píše.

Martina Petránová
Tatry vhupli do letnej sezóny. Aká bude?

V polovici júna skončila v Tatranskom národnom parku sezónna uzávera turistických chodníkov, čo v praxi znamená, že návštevníci si opäť môžu vychutnávať pohľady z turisticky prístupných štítov a vysokohorských sediel, otvorená je už aj Chata pod Rysmi. Hoci korona priniesla určité obmedzenia, Tatranci dúfajú, že letná sezóna i napriek nim priláka do hôr dostatok turistov. Rekordy však tento rok zrejme padať nebudú, i keď štatistiky návštevnosti spred pandémie signalizovali nárast záujmu o Tatry a predznamenávali mimoriadne úspešné leto.

Michal Jurčo
Rok horára

Leto, podľa všetkého rekordné, končí. Chvalabohu. Tak si povie nejeden horár. Konečne si môže vydýchnuť a zároveň sa zhlboka nadýchnuť. Nemusí sa desiť, že spoza každého stromu na neho vybehne nejaký turista, ktorý nedajbože ešte aj niečo chce a navyše v cudzom jazyku. Zástupy návštevníkov pomaly miznú z turistických chodníkov, ubúda i zablúdených ľudí, ktorí z nich zišli, lebo poznali zaručenú skratku, alebo pozorne nesledovali turistické značenie a túlajú sa len tak lesom. Hubárom už taktiež pomaly končí sezóna, dosušujú posledné zvyšky húb a spomínajú na najlepšie hubárske zážitky doma pri ohni v krbe. V hore zavládlo ticho. Priam horárska idylka. Len horár a „jeho“ les. Čo môže byť viac ako toto? Zistíte, ak sa začítate do príspevku lesníka Michala Jurča.

Peter Svätojánsky
Povolanie horského sprievodcu je čoraz populárnejšie

Horských sprievodcov na Slovensku pribú­da vďaka zvyšujúcemu sa záujmu o toto po­volanie. Naša krajina poskytuje veľa mož­ností uplatnenia sa v tomto odvetví služieb cestovného ruchu. Záleží predovšetkým od znalosti a skúsenosti jednotlivca ako atraktívne dokáže ponúknuť službu, ktorú je možné v danom prostredí vykonávať. Každý región ponúka niečo zaujímavé, na čom sa dá postaviť základný kameň pod­nikania. Inšpirácií zo zahraničia je mnoho.

Martina Petránová
Pomoc na jeden klik

Zapísať sa na túru možno už aj virtuálne. A to vďaka elektronickej knihe vy­chádzok, ktorá je súčasťou novej apli­kácie Horskej záchrannej služby. Nič podobné zatiaľ nefunguje v žiadnej z krajín Európskej únie.

Martina Petránová
Náučným chodníkom

Náš seriál Náučným chodníkom zakončíme chuťovkou. Vyberieme sa do Zad­ných Meďodolov, ktoré sú považované za jednu z najkrajších náučných trás na území Tatranského národného parku. A to nielen pre výhľady, ktoré sa náv­števníkom naskytnú z Kopského sedla. Hoci počas leta bol turistický chodník uzavretý, prechádzka touto časťou Tatier má svoje čaro aj na jeseň, keď hory hýria pestrými far­bami.

Zuzana Kollárová
Chirurg so zlatým srdcom a pohnutým osudom

V prostredí zdravotníckych zariadení a kúpeľov vo Vysokých Tatrách sa od konca 19. storočia a začiatku 20. storočia objavilo viacero mimoriadne vzácnych osobností – lekárov, ktorí prina­vracali pacientom zdravie a nový život. Okrem svojich štandard­ných povinností sa venovali aj výskumu, organizátorskej práci, ale i ďalším prospešným činnostiam v znamení hesla: „Všet­ko pre človeka“. V tom čase sa profesionálna starostlivosť o zdravie iba rodila. Jednou z takýchto osobností bol aj lekár MUDr. Viktor Fiedler.

Pavol Kráľ
Ruženín vo Veľkom Hincovom plese

Čistenie tatranských plies a ich prieskum ma sprevádza počas značnej časti môjho pracovného života. Väčšinu plies som navštívil opakovane, často sa mi po­darilo zbadať niečo zaujímavé. Niečo, čo nabáda človeka zastaviť sa a zamys­lieť. Väčšinou to boli pozoruhodnos­ti týkajúce sa flóry, fauny, hydrológie či geomorfológie jazera, niekedy kurio­zity, nachádzajúce sa medzi vylovenými odpadkami, no raz ma vo Veľkom Hin­covom plese čakal geologický unikát…

Martina Petránová
Tatranský (ne)poriadok získal vizuálnu podobu

Ešte pred štartom letnej turistickej sezóny sa objavil zaujímavý projekt. Jeho autor Jakub Rusnák mu síce dal hneď dva prívlastky – súkromný a amatérsky, avšak rozhodne stojí zato si ho všimnúť. Starý, momentálne neplatný Návštevný poriadok TANAP-u, ktorý v súčasnosti suplujú verejné vyhlášky, ako aj jeho návrh spred dvoch rokov, dostal takpovediac pod jednu strechu. Na webstránke www.neporiadok.sk ponúkol vizuálnu podobu pravidiel – a to nielen na slovenskej, ale i poľskej strane Tatier. V rozhovore nám prezradil nielen to, čo všetko tu návštevník nájde.

Vojtech Rušin
„Dr Raja Zime Place“ alebo spod Lomnického štítu do Indie

Aké nevšedné zážitky postretli tatranských astronómov počas ich cesty za „čiernym“ Slnkom, sa dozviete v pokračovaní cestovateľského zápisníka Vojtecha Rušina, ktorý na stránkach časopisu TATRY čitateľom podrobne priblížil nielen ich putovanie do Indie spred štyridsiatich rokov, ale aj dramatický návrat domov.

Dvojmesačník TATRY o krásach tatranskej prírody, jej ochrane, starostlivosti o lesné ekosystémy, turistike, športe a cestovnom ruchu v Tatranskom národnom parku vychádza od roku 1962, kedy začal písať svoju históriu pod názvom Vysoké Tatry. Jeho redaktormi boli napríklad aj známi horolezci Arno Puškáš či Július Psotka. Vydavateľom časopisu sú Štátne lesy TANAP-u.

Predplatné môžete vybaviť na: https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/predplatne/