Časopis TATRY 4/2023

V novom čísle časopisu TATRY sa dočítate:

Martina Petránová
Do letnej sezóny bez zmeny

Hoci to už vyzeralo, že nový návštevný poriadok začne v Tatranskom národnom parku platiť so štartom tohtoročnej letnej turistickej sezóny, nestalo sa tak. Karty totiž zamiešali horolezci, ktorým sa nepozdával jeho návrh. Tatry teda vstúpili do leta bez zmeny, my vám však na stránkach časopisu TATRY prezradíme, na aké novinky by sa návštevníci mali pripraviť, keď dokument dostane konečne zelenú.

Jana Tomalová
Marián Janiga: Parky by mali v prvom rade chrániť vodu

„V amplitúdach plávania rôznych politických dôb dúfam, že aj nám sa podarí trošku prekormidlovať túto loď, TANAP, aby bol stále životaschopný,“ vyjadril sa Marián Janiga. Bolo to pred polrokom, len pár chvíľ na to, ako ho osadenstvo Rady TANAP-u zvolilo za svojho predsedu. I keď v životopise tohto zoológa, vedca a profesora nájdete mnoho funkcií a titulov, zdá sa, že status predsedu Rady TANAP-u nezapadne prachom. Naopak, vníma ho ako česť i neľahkú výzvu. O tom, aký kurz by mala nastaviť slovenská ochrana prírody, sme sa s naším respondentom rozprávali v Tatranskej Javorine – priamo vo Výskumnom ústave vysokohorskej biológie, ktorý založil pod gesciou Žilinskej univerzity v Žiline.

Jana Tomalová
Rysica už „bojuje“ sama za seba

Koncom mája vypustili „tanapáci“ do voľnej prírody rysiu samičku, ktorej dali tatranskí zoológovia meno Vendy. Jej osud začali sledovať ešte koncom októbra minulého roka. Zhruba päťmesačné, vyhladované a zrejme osirelé rysíča sa vtedy podarilo odchytiť na dvore rodinného domu v Liptovskej Kokave po tom, čo si chcelo zaobstarať potravu v kurníku. Po krátkej karanténe v Tichej doline pokračoval jeho príbeh v zázrivskej záchrannej stanici. O sedem mesiacov sa už Vendy mimoriadne intenzívne snažila predrať i podhrabať na slobodu. A to bolo signálom, že prichádza deň „D“.

Ján Ferenčík
Čo dokáže Harlekýn

Detské hry na lúke bývali v minulosti spojené s nájdením obľúbenej lienky sedembodkovej a riekankou „Pánbožkova kravička, kde je tvoja mamička?“ Dnes sa deti menej hrávajú na lúkach a nájsť tú pravú lienku je takisto ťažšie. Môže to súvisieť i s existenciou príbuzného invázneho druhu označovaného ako Harlekýn.

Martina Petránová
Oslavuje sedemdesiatku

V rodnom liste má rok 1953. Rovnako ako pôvodná Správa Tatranského národného parku. Jej poslanie sa za sedem desaťročí vôbec nezmenilo i napriek tomu, že okruhy tém sa menili podľa aktuálnych otázok či problémov, s ktorými sa v tých časoch borila spoločnosť či samotný národný park. Výskumná stanica prežila i turbulentné časy a dnes má pred sebou nové výzvy. Hoci pracovníkov v jej priestoroch v posledných rokoch výrazne ubudlo, hlavný cieľ ostáva rovnaký. Poznávanie prírody a prírodných procesov v najstaršom národnom parku na Slovensku.

Milan Lučanský
Vodopády Tatier XVI.

Šumiace vodopády, horské bystriny a v slnečných lúčoch trblietajúce sa hladiny plies sú ozdobou Kačacej a Litvorovej doliny pod severnými stenami ostrých štítov hlavného hrebeňa týčiaceho sa v závere Bielovodskej doliny, kam sa spoločne vyberieme v tejto časti seriálu Vodopády Tatier.

Jana Tomalová
Anička zavŕšila svoju odyseu

Pred desiatimi rokmi začali ochranári i verejnosť sledovať fascinujúci príbeh samičky orla krikľavého (Clanga pomarina). Vďaka vysielačke na jej chrbte mohlo celé Slovensko spolu s Aničkou pomyselne cestovať ponad rumunské lesy, turecké mešity či egyptské pyramídy až do ďalekej južnej Afriky. Tisíce očí lákal živý prenos priamo z Aničkinho hniezda na Liptove. Mediálne známa orlica, ktorá si získala srdcia mnohých, však svoju dobrodružnú životnú púť na jar tohto roka ukončila.

Zuzana Homolová
Pár rastlín odhalilo dobrodružný život Tibora Kregczyho

Bohatá história Tatier pamätá mnohé významné mená a udalosti čias minulých, no nezabúda ani na osobnosti, ktoré sa spomínajú čoraz menej. Medzi ne patrí aj Tibor Kregczy, priekopník tatranskej turistiky, horolezec, bádateľ a hľadač nových ciest k poznávaniu prírodných krás Tatier. Paradoxom je, že na stopu jeho horolezeckých počinov nás nenaviedli lezecké artefakty uložené v depozitároch, ale revízia herbárových položiek Podtatranského múzea v Poprade. Sú súčasťou rozsiahleho herbára, ktorý skompletizoval Dr. György Lengyel.

Katarína Žlkovanová
Paleoendemity v Tatrách

Na Slovensku máme iba päť rastlinných druhov, ktorých vývoj siaha až do konca mladších treťohôr. Reč je o klinčeku lesklom, stračej nôžke tatranskej, lomikameni trvácom, lykovci muránskom a ometline smutnej. Na území Tatranského národného parku rastú tri z nich. Práve týmto paleoendemitom a zároveň treťohorným reliktom venujeme štvrtú časť seriálu Chránené rastliny Tatier.

Martina Petránová
Za čiernym Slnkom až na Saharu

Prvého júna uplynulo presne polstoročie odvtedy, čo sa osemčlenná expedícia Astronomického ústavu SAV vydala pozorovať slnečnú korónu počas úplného zatmenia Slnka do ďalekého Nigeru sužovaného ničivým suchom. Najväčšia púšť sveta neostala svojej povesti nič dlžná. Ako privítanie ponúkla piesočnú búrku i neznesiteľné horúčavy, ktoré neodbytne posúvali ortuť v teplomere k päťdesiatim stupňom nad nulou. Dobrodruhov na ich ceste za čiernym Slnkom potrápili zadrhávajúce sa piesty v motore i rozbité predné sklo na tatrovke. Napriek všetkým peripetiám mohli skonštatovať, že experiment sa vydaril a dokonca sa stali vôbec prvými Slovákmi, ktorí sa uprostred horúceho leta vydali na strastiplnú cestu naprieč Saharou. Nedalo nám a s odstupom päťdesiatich rokov sme sa astronóma Vojtecha Rušina, ktorý vtedy expedícii šéfoval, opýtali aj na to, či by si toto dobrodružstvo rád zopakoval.

Marián Šturcel
Pohľadnica z Krkonôš

Krkonoše sú symbolom pre Čechov minimálne tak ako Tatry pre Slovákov. Sněžka a Kriváň sú až modlami. Obe horstvá sa rozprestierajú na hraniciach s Poľskom. Myšlienky na vznik cezhraničných chránených území v Tatrách aj Krkonošiach majú korene v tzv. Krakovských protokoloch z dvadsiatych rokov minulého storočia. Aj napriek odlišnej geologickej histórii a polohy v európskom prostredí sa v oboch horstvách zachovali jedinečné prírodné fenomény vrátane krkonoškých a tatranských endemitov, zvlášť v rastlinnej ríši. Spoločnou črtou je fakt, že snahy po ochrane horských ekosystémov vyústili do uzákonenia národných parkov, dokonca bilaterálne s poľskými.

Róbert Javorský
Potulky po národných parkoch Ruska

Po dvojročnej odmlke sa znova vydávame za spoznávaním národných parkov a zapovednikov Ruska, za prácou našich východných kolegov a ich nekonečnou divočinou. Naším cieľom boli tentokrát chránené prírodné oblasti v okolí Bajkalu, Buriatska a Smolenska.

Dvojmesačník TATRY o krásach tatranskej prírody, jej ochrane, starostlivosti o lesné ekosystémy, turistike, športe a cestovnom ruchu v Tatranskom národnom parku vychádza od roku 1962, kedy začal písať svoju históriu pod názvom Vysoké Tatry.

Jeho redaktormi boli napríklad aj známi horolezci Arno Puškáš či Július Psotka. Vydavateľom časopisu je Správa Tatranského národného parku.

Predplatné môžete vybaviť na: https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/predplatne/