Časopis TATRY 4/2020

V aktuálnom čísle časopisu Tatier sa dočítate:

Druhá Jasná?
Lanovka od centrálneho parkoviska cez bývalý liečebný dom Helios až po športový areál FIS, štvorpodlažný parkovací dom v blízkosti vzácneho rašeliniska, vyhliadková reštaurácia, Rybársky dom pri Jazierkach lásky, nové komunikácie a parkovacie plochy, apartmány, nájomné byty, obecný úrad, verejné toalety, vodojem, vlek či zjazdovka na úpätí Patrie. Takmer všetko vraj stavby vo verejnom záujme, ktoré mali vyriešiť súčasné problémy Štrbského Plesa a zaistiť mu rozvoj hodný strediska cestovného ruchu 21. storočia. Po tom, čo obec Štrba predstavila návrh zmien aktuálneho územného plánu, prišla reakcia, akú zrejme nečakal nik. Voči developerským i obecným zámerom sa zdvihla obrovská vlna nesúhlasu, odvážne investičné plány okamžite strhli na seba pozornosť médií, šťavnaté komentáre zaplavili i sociálne siete. Pozitívnych bol len zlomok, zato negatívne valcovali internet.

Peter Jariabka
Ako to vidí krajinár?
Ak chceme zachovať emóciu horskej osady Štrbské Pleso pre budúce generácie v podobe, ako si ju pamätajú naši rodičia a hodnote, ako si zaslúži národný park, musíme sa všetci k rozvoju postaviť čestne. Ani revitalizačné úsilie nerehabilituje ťaživý vnem z urbanizovaného územia, ak sa nenastavia dlhodobé rámce regulácie, manažmentu a hodnôt územia TANAP-u. Tatry neustoja svoju úlohu v histórii, pokým sa nebudú schopné nadýchnuť oboma stranami pľúc, teda funkčným podhorím v harmónii s funkčným horským pásmom.

Pavol Kráľ
Tatragate X
Asi málokto si už pamätá aféru Tatragate, ktorá sa udiala niekedy okolo roku 1990 za prezidentovania Michala Kováča. Do Vysokých Tatier vtedy mala prísť americká firma, ktorá by Tatry „dobudovala“. Teda vytvorila nové hotely, parkoviská, turistické centrá, tenisové kurty, obchody, kasína, zábavné parky… Dokonca i umelé jaskyne pre návštevníkov. Celý národ povedal vtedy jasné „NIE“. Do opozície sa postavili odborníci, umelci, pospolitý ľud. Bolo cítiť, že celý národ vníma Tatry ako svoje národné bohatstvo. Americká firma neprišla, Tatry ostali nedotknuté… Nebol to však zďaleka prvý prípad, kedy chcel Tatry niekto „dobudovať“. A história sa opakuje…

Ivan Oravec
Kde je „našich“ 430 hektárov?
Listovaním v historických dokumentoch vám okrem sentimentu časov dávno minulých vyrazí dych osobná statočnosť a angažovanosť mnohých skutočných milovníkov prírody Tatier. Tá je v mnohých prípadoch až zdrvujúca – pochopili seba aj budúcnosť, pochopili esenciálne zdroje ľudského bytia, pochopili aj naše najskrytejšie pocity a túžby… O lukratívne pozemky v lokalite Štrbského Plesa, kde majú developeri odvážne budovateľské plány, sa štát sporí už viac ako 25 rokov. Ako je to s ich vlastníctvom, nahliadnite spolu s nami do minulosti.

Martina Petránová
Tatry vhupli do letnej sezóny. Aká bude?
V polovici júna skončila v Tatranskom národnom parku sezónna uzávera turistických chodníkov, čo v praxi znamená, že návštevníci si opäť môžu vychutnávať pohľady z turisticky prístupných štítov a vysokohorských sediel, otvorená je už aj Chata pod Rysmi. Hoci korona priniesla určité obmedzenia, Tatranci dúfajú, že letná sezóna i napriek nim priláka do hôr dostatok turistov. Rekordy však tento rok zrejme padať nebudú, i keď štatistiky návštevnosti spred pandémie signalizovali nárast záujmu o Tatry a predznamenávali mimoriadne úspešné leto.

Ingrid Janigová
Eduard Dávid Blasy – mešťan so srdcom horala
Pre súčasníka má 19. storočie osobité čaro. Bolo to storočie rozvoja priemyselného i rozvoja ducha. Konkrétne pre Vysoké Tatry je to začiatok objavovania, rozmachu a hľadania dôvodov, prečo a ako v nich žiť. Toto storočie revolúcie a národných obrodeneckých snáh na jednej strane a noblesy na strane druhej prinieslo aj mnohé zaujímavé osobnosti, ktoré bez toho, aby poznali dnešnú terminológiu ako cestovný ruch či trvalo udržateľný rozvoj, dokázali tvoriť tak, aby po nich ostali hodnoty aj pre budúce generácie. Takouto zaujímavou osobnosťou regionálnych dejín je aj Eduard Dávid Blasy.

red.
Tri otázky pre…
nového riaditeľa Štátnych lesov TANAP-u Jána Marhefku, ktorého sa TATRY opýtali aj na to, ako vníma nápad, aby pozemky v národných parkoch – a to nielen tie v najprísnejšom stupni ochrany – prešli pod správu envirorezortu, resp. Štátnej ochrany prírody SR. Pomohlo by to podľa neho prírode, resp. jej ochrane?

Pavol Kráľ
Patrí do prírody
Ešte pred pár rokmi sme sa na Slovensku tešili, že sa k nám bobor vodný opäť prinavrátil, dnes registrujeme prvé problémy. Bobor sa udomácňuje aj tam, kde jeho prítomnosť koliduje s ľudskými záujmami…

Zuzana Homolová
Rekordéri z ríše rastlín
Svet rastlín je farebný, úžasný a rôznorodý. Je to živá kronika plná histórie, prekvapení a – samozrejme – rekordov. Drsné vysokohorské podmienky vytvorili až neuveriteľné množstvo príležitostí pre formovanie a existenciu jedinečných druhov a foriem rastlín, ktoré pri hľadaní optimálnych adaptačných stratégií a prekonávaní geologických či klimatických limitov majú na svojom konte viacero prvenstiev, alebo prinajmenšom pozoruhodností. Ak by sme vytvorili tatranskú rastlinnú knihu rekordov, určite by v nej nechýbali horec jarný, soldanelka karpatská či niektoré z mnohých druhov vŕb. Zoznámte sa s nimi.

Juraj Kapusta
Ako zanikajú plesá?
Tatranské plesá nie sú nemenné, akoby sa na prvý pohľad zdalo. V plynutí času podliehajú na dnách dolín zákonitej dynamike vonkajších prírodných procesov, ktoré vedú k ich pozvoľnému zániku. Niektoré sa rýchlo vypĺňajú horninami z okolitých svahov či jemnými sedimentmi prinášanými horskými potokmi, iné zarastajú ostrice alebo rašelinníky…

Martina Petránová
Náučným chodníkom
Po zimnej pauze pokračuje náš seriál Náučným chodníkom ďalšou časťou. Tentokrát zamierime na Zverovku a prejdeme sa popri najnižšie položenom plese v celých Tatrách. Mimochodom, viete, prečo dostalo názov Maras?

Michal Jurčo
Rok horára
Začína leto, prichádza teplé a slnečné počasie, dokonca aj do Tatier – a dokonca aj na niekoľko dní. Ale to neznamená, že nastal čas na oddych. Práve naopak, je potrebné poriadne zabrať a dobré počasie využiť na maximum. Musí sa stihnúť veľa vecí, ktoré, či chceme alebo nie, sa za chladných a daždivých dní proste robiť nedajú.

Martina Petránová
Zúbkované Tatry
Miniatúrne a predsa monumentálne. Aj umenie vtesnané na plochu len niekoľko centimetrov štvorcových má nesmierny potenciál ohúriť svojou veľkoleposťou. Iba tí, ktorí bezprostredne „pričuchli“ k tomuto kumštu, vedia, koľko úsilia si vyžiada, kým sa zrodí poštová známka. Svoje o tom vie aj akademický maliar Martin Činovský, ktorého meno je neodmysliteľne späté s tvorbou poštových známok. Rodák z Levoče sa do histórie zapísal ako ich prvý slovenský rytec. Je tiež tvorcom prvej slovenskej poštovej známky i autorom ryteckých portrétov prezidentov Slovenskej republiky. Na konte má viacero významných medzinárodných ocenení, jeho tvorbu poznajú po celom svete a on sám s obľubou hovorieva, že práve poštové známky sú najväčšou svetovou galériou. V rozhovore sme sa ho opýtali aj na to, ako sa mu „ryjú“ Tatry.

Vojtech Rušin
„Dr Raja Zime Place“ alebo spod Lomnického štítu do Indie
Kým prvej časti nadpisu som na pošte v Raičúre, v zväzovom štáte Karnataka na juhu Indie nerozumel, cesta na miesto úplného zatmenia Slnka na Štátnej farme č. 2 v dedine Jawala Gera bola realitou. Áno, telegram som prijímal niekoľko dní po príchode na toto miesto, v ktorom mi bolo z Astronomického ústavu SAV v Tatranskej Lomnici oznámené, že karnet z ČESMADU pre tatrovku je vybavený a donesie nám ho RNDr. Július Sýkora, DrSc, ktorý za nami o niekoľko dní priletí a bude s nami pozorovať najvyššiu atmosféru Slnka – korónu. Až po prílete Jula do Indie sme sa dozvedeli, že prvá časť nadpisu mala správne znieť: „Držíme palce“. Nuž darmo je, pracovník na pošte v Indii nerozumel po slovensky, a tak si faxom zaslaný text preložil do svojej reči… Ak sa chcete dozvedieť, aká bola cesta za „čiernym Slnkom“, začítajte sa do cestopisu známeho tatranského astronóma, ktorému len nedávno vyšla ďalšia kniha. Tentokrát ju písal spoločne s fyzikom Štefanom Lubym.

Katarína Bohušová
Legendárna výzva
Prechod, vďaka ktorému človek siahne na dno svojich síl, spozná krásne miesta Vysokých Tatier i samého seba. Deviateho apríla sa Gabrielovi Šlárkovi podarilo zopakovať legendárny Gipsyho okruh vedúci cez 16 sediel a 23 tatranských dolín. Logická trasa, ktorú umne vymyslel Vlado Tatarka, má aj po 34 rokoch minimálny počet zopakovaní a teraz už aj prvý nonstop prechod.

Jozef Gurník
Tatry z chodníka
V rámci seriálu Tatry z chodníka sme tentokrát zamierili do Furkotskej doliny, ktorá okrem množstva prírodných krás ponúka i zaujímavé pohľady.

Dvojmesačník TATRY o krásach tatranskej prírody, jej ochrane, starostlivosti o lesné ekosystémy, turistike, športe a cestovnom ruchu v Tatranskom národnom parku vychádza od roku 1962, kedy začal písať svoju históriu pod názvom Vysoké Tatry. Jeho redaktormi boli napríklad aj známi horolezci Arno Puškáš či Július Psotka. Vydavateľom časopisu sú Štátne lesy TANAP-u.

Predplatné môžete vybaviť na: https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/predplatne/