V aktuálnom čísle časopisu Tatier sa dočítate:
Martina Petránová
Skolaudované
Po búrke nevôle, ktorá pred rokom a pol vyústila až do petície proti výstavbe vyhliadkovej veže pod skokanskými mostíkmi na Štrbskom Plese, sa voči investorovi opäť zdvihla vlna odporu. Mediálna prestrelka medzi úradmi, ktorú spustila jej kolaudácia, otvorila aj otázku právomocí a kompetencií. Na to, či bolo všetko kóšer, sa rozhodla posvietiť si dokonca prokuratúra.
Martina Petránová
Po opatrnom štarte prišla STOP-ka
Tohtoročná zimná lyžiarska sezóna sa ešte ani poriadne nerozbehla a už prišla stopka. Na Silvestra vláda rozhodla, že strediská z jedného dňa na druhý musia ich prevádzkovatelia zatvoriť, prázdne ostali i hotely, penzióny, akvaparky a wellness centrá. Po tom, ako najväčší prevádzkovateľ lyžiarskych stredísk v Tatrách ohlásil hromadné prepúšťanie, začali biť poplach aj ostatní podnikatelia. Otvorene hovoria o tom, že cestovný ruch je na kolenách a bude mať čo robiť, aby sa pozbieral.
Juraj Kapusta
Zabudnuté plesá s rovnakým osudom
Niektoré miesta na dnách tatranských dolín majú svoje dávno zabudnuté príbehy. Pochoval ich čas. Niekdajšiu výnimočnosť týchto lokalít zastreli tisíce rokov trvajúce prirodzené zmeny prírody. Na prechádzajúcich turistov dnes pôsobia všedným dojmom. Ak by však vedeli rozprávať, iste by sa aspoň na chvíľu zbavili svojej na prvý pohľad vyzerajúcej všednosti a rozpovedali im svoje tajomstvá. Z času na čas však veda v istom stupni poznania vynesie na svetlo nové fakty a odhalí aspoň časť tajomstiev nevšedných tatranských lokalít. Inak by sme sa o nich už nič nedozvedeli.
Martina Petránová
Ladislav Harvan: Dnes rozhoduje ten, kto má peniaze
Koncom februára oslávil deväťdesiatku a hoci to nebolo v pláne, práve v tomto období mu vyšla kniha, na stránkach ktorej spomína, ako to v Tatrách bolo kedysi. Vyštudovaný lesník, lyžiar, organizátor významných športových podujatí, nevynímajúc legendárne Majstrovstvá sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970, pri pohľade na to, čo sa v súčasnosti deje pod tatranskými končiarmi, netají sklamanie. „Dnes rozhoduje ten, kto má peniaze,“ vraví Ladislav Harvan, ktorý sa v rozhovore vrátil do čias, keď sa všetci Tatranci snažili ťahať za jeden povraz, aby – ako píše v úvode svojej najnovšej publikácie – to tu bolo lepšie a aby Tatry boli známe aj vo svete.
Pavol Kráľ
Žeby svitlo na lepšie časy?
Na neutešenú situáciu v slovenskom lese som si pomaly zvykol a rezignoval na chaos, ktorý v ňom už takmer tridsať rokov prevláda. Je to predsa len dlhá doba na to, aby sa človek v protiprúde nezadýchal. Až minulú jar akoby na chvíľku opäť zasvietilo svetielko nádeje. Akoby som na chvíľku zacítil v lese vánok, nasiaknutý vôňou živice, nádeje a logiky. Uvidíme, či vánok niečo pozitívne aj prinesie, alebo len opäť bez účinku utíchne…
Milan Lučanský
Vodopády Tatier II.
Osamelý krásavec. Aj takto by sa dal nazvať Sivý vrch, ktorý je dominantou rovnomennej samostatnej horskej skupiny v rámci Západných Tatier a zároveň aj najzápadnejšou časťou Tatier. A práve do týchto končín sa prenesieme v tejto časti nášho nového seriálu o známych i neznámych vodopádoch, ktoré ukrývajú najmenšie veľhory sveta.
Martina Petránová
Docielili svoje. Vlk je už celoročne chránený
Prestrelka medzi enviro a agrorezortom, ktoré si vlani na jeseň skočili do vlasov kvôlikvótam na odstrel vlka, pokračovala aj v novom roku. Ministerstvo životného prostredia napokon dosiahlo svoje, šelmu zaradilo medzi celoročne chránené živočíchy, čo v praxi znamená, že jej lov je už trestným činom.
Alena Lenková a Gabriela Chovancová
Čo priniesol monitoring svištích kolónií?
Spolupráca Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva v Liptovskom Mikuláši a Výskumnej stanice a Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici už priniesla prvé výsledky z výskumu svištích kolónií v troch dolinách Tatranského národného parku. Zoológovia sa v rokoch 2019 a 2020 zamerali na Národnú prírodnú rezerváciu Furkotská dolina, konkrétne na oblasť medzi Sedielkovou kopou a Sedielkovým priechodom, medzi Predným Soliskom a Štrbským Soliskom, pod Nižným Wahlenbergovým plesom a v okolí Nižného Wahlenbergovho plesa. Ak chcete vedieť, čo zistili, nalistujte si stranu 24.
Martina Petránová
V pazúroch rysa
Pandémia koronavírusu síce vyradila z prevádzky aj Múzeum TANAP-u v Tatranskej Lomnici, no múzejníci obdobie bez návštevníkov využili na výmenu okien i každoročnú modernizáciu expozícií. Medzi novinkami je napríklad vynovená dioráma alpínskeho stupňa, ktorá verne zachytáva útok rysa na kamzicu v Mengusovskej doline.
Zuzana Homolová
Herbáre v novom šate
Podstatnou a neodmysliteľnou časťou botanického zbierkového fondu Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici sú položky desiatky rokov staré, ktoré boli zaradené medzi recentné zbery, datované od vzniku herbára, či iné ucelené zbierky staršieho pôvodu, ktoré boli evidované samostatne. Poznanie a úcta k práci našich predchodcov múzejníkov a výskumníkov motivovali ku skvalitneniu ochrany vybraných historických herbárov.
Andrej Janovský
Agnes Gertrud Scholtz – horolezkyňa, poetka, divadelníčka
Rodáčka spod Tatier patrila v prvej polovici minulého storočia k popredným predstaviteľkám spišského kultúrneho a športového života. Časopis Turistik, Alpinismus, Wintersport o nej na jeseň 1925 písal ako o najlepšej tatranskej horolezkyni, keďže práve v tom čase vystúpila na svoj stý tatranský štít. Okrem toho bola aj nadanou lyžiarkou, poetkou a divadelníčkou. Na poli literatúry jej význam výrazne presiahol aj hranice rodného Spiša.
Pavol Svetoň
Keď boli v kurze sane a boby
História využívania saní na prepravu tovaru má tisícky rokov. Pravda, nikomu vtedy dávno neprišlo na um urobiť z každodenného využívania sánok na praktické účely zábavu. Prvé sane do Vysokých Tatier priviezol zo švajčiarskeho Davosu v roku 1901 riaditeľ Starého Smokovca Dezider Reichart st. V roku 1905 Správa starosmokoveckých kúpeľov zakúpila šesťdesiat davoských saní, dva skeletony, dvoje sane do psieho záprahu, jedny dvojmiestne a štyri päťmiestne boby s volantom. Novinka Tatrancom učarovala a dokonca mali svoj vlastný, jedinečný spôsob jazdy.
Peter Bučka
Lyžovanie v zelenom
Spojenie Vysokých Tatier, armády a lyžovania nie je náhodné. Veď vôbec prvé preteky v lyžovaní vo Vysokých Tatrách zorganizovala práve armáda. A nielen to…
Dvojmesačník TATRY o krásach tatranskej prírody, jej ochrane, starostlivosti o lesné ekosystémy, turistike, športe a cestovnom ruchu v Tatranskom národnom parku vychádza od roku 1962, kedy začal písať svoju históriu pod názvom Vysoké Tatry.
Jeho redaktormi boli napríklad aj známi horolezci Arno Puškáš či Július Psotka. Vydavateľom časopisu sú Štátne lesy TANAP-u.
Predplatné môžete vybaviť na: https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/predplatne/
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.
Pozor, zmena! ⛷️
Dobré správy pre lyžiarov. V sobotu 14. decembra otvára prevádzku lyžiarske stredisko Tatranská Lomnica vo Vysokých…
Lyžiarsku sezónu vo Vysokých Tatrách otvorí ako prvé Štrbské Pleso. Symbolické otvorenie zveria Tatranci 6.…
Čisté hory dnes, včera a zajtra. Ako vyzerali tohto roku a ako vidí ich budúcnosť…
Prichádza zima a s ňou spojená radosť na lyžiarskych tratiach. Nie všetci sa však zo…
Už 100 rokov uplynie od narodenia Ivana Bohuša st., významnej osobnosti nielen Vysokých Tatier. Jeho…