Časopis TATRY 1/2024
V prvom čísle roku 2024 časopisu TATRY sa dočítate:
Martina Petránová
Zima v réžii nových pravidiel
Tatry vstúpili do zimnej sezóny s novými pravidlami. Od polovice decembra totiž platí v TANAP-e dlho očakávaný návštevný poriadok. Jeho finálne znenie takmer okamžite spustilo lavínu nesúhlasu predovšetkým medzi horolezcami, ktorým sa nepozdávajú viaceré obmedzenia, sklamaní sú aj psičkári, keďže zvieratá dostali vo vysokohorskom prostredí nekompromisnú stopku.
Martina Petránová
Vynovili portál aj aplikáciu
Od tejto zimnej sezóny slúži návštevníkom vysokohorských oblastí vynovený lavínový portál, kde na jednom mieste nájdu všetko, čo by mali vedieť, ak sa chcú čo najbezpečnejšie v zime pohybovať v horách. Nový lavínový modul dostala aj aplikácia, ktorá už štvrtý rok pomáha horským záchranárom ratovať životy turistov.
Martina Petránová
Peter Olexa: Mám rád výzvy a táto pozícia je jednou z nich
Povolebné rošády priniesli aj zmenu vo vedení najstaršieho národného parku na Slovensku. Ministerstvo životného prostredia v novembri rozhodlo, že „tanapákom“ bude dočasne šéfovať Peter Olexa. Na riaditeľskej stoličke doslova zo dňa na deň vystriedal Pavla Majka, ktorý stál na čele Správy TANAP-u od 1. apríla 2022, keď do praxe vstúpila reforma národných parkov. V rámci nej sa opäť pod jednu strechu vrátili lesníci a ochranári, ktorých pred troma desaťročiami rozdelilo prijatie zákona o ochrane prírody. Obrúsiť hrany v oboch, na prvý pohľad miestami možno až nezmieriteľných táborov bude výzvou aj pre rodáka zo Spišského Bystrého, ktorý sa chce o to aspoň pokúsiť. My sme sa ho opýtali nielen na to, prečo sa rozhodol prijať hodenú rukavicu.
Marián Šturcel
Je TANAP senior?
Nemec by odpovedal „jain“. Teda áno-nie. Človeku vo veku 75 rokov hovoríme senior. Je teda sedemdesiatpäťročný TANAP tiež seniorom? Oproti na planéte najstaršiemu národnému parku, ktorým je americký Yellowstone vyhlásený v roku 1872, je však jeho „seniorstvo“ v inej polohe. Prvými v Európe boli Švédi, ktorí v roku 1909 vyhlásili hneď niekoľko národných parkov – Abisko, Stora Sjöfallet, Sarek, Pieljekaise, Sanfjället, Hamra, Ängsö, Garphyttan a Gotska Sandön, tiež desaťročia pred „naším“ TANAP-om.
Jana Tomalová
Chodník si pýta náročnejší zásah
Keď sa po intenzívnych lejakoch začiatkom novembra zosunula časť Tatranskej magistrály v úseku od Hrebienka k Rainerovej chate, pozreli sa na významnú turistickú tepnu vedúcu do Veľkej i Malej Studenej doliny geológovia a zástupcovia Správy TANAP-u, Horskej záchrannej služby či samosprávy. Nestabilný chodník i skalné bloky nad ním donútili „tanapákov“ trasu nakoniec uzavrieť a návštevníkov odkloniť na zelenú značku okolo Bilíkovej chaty. Projektant prišiel s tromi alternatívami, Správu TANAP-u ďalej čaká výber najvhodnejšieho riešenia, ako i vybavovanie série povolení a hľadanie možno až stoviek tisícov eur.
Erika Feriancová
Kamzík je zrkadlom vzťahu človeka k prírode
Tak, ako sú Tatry symbolom Slovenska, tak je kamzík vrchovský tatranský symbol Tatier – najmenších veľhôr sveta. Keď sa bližšie prizrieme tomuto horstvu, okamžite pochopíme, že iba v ňom nájdeme to pravé miesto, kde môžu žiť takéto jedinečné stvorenia, akými kamzíky sú. Nie náhodou je kamzík vyobrazený v logu nášho i poľského národného parku. Hlboké doliny, skalnaté hrebene a ostré štíty s horskými plesami sú pre toto zviera kolískou aj hrobom po tisíce rokov.
Martin Pemčák
Tisícročný vývoj, biodiverzita a vzácne ekosystémy
Rastlinné spoločenstvá na našej planéte prešli dlhým vývojom. Neustálym prispôsobovaním na meniace sa prírodné pomery vznikli zložito organizované, no ustálené ekosystémy. Stoja na vrchole evolúcie a sú výsledkom tisícročného vývoja. Hovoríme o pralesoch, ktoré sa svojimi zložkami natoľko prispôsobili prostrediu, že dnes len ťažko hľadať súbor odolnejších organizmov. Nahliadnime spoločne do niektorých z nich.
Iveta Buraľová
Tajomné a divoké pralesy Polonín
Tam, kde začína Slovensko, kde je nočná obloha najžiarivejšia, kde na vás miestni ľudia prehovoria svojou typickou rusínčinou a na stôl vám položia misu tradičných tatarčaných pirohov, kde okom dovidieť k susedom do poľského Bieščadského národného parku a do ukrajinského Užanského národného prírodného parku, tam sa rozprestierajú Poloniny – tajomné, divoké, ľúbené. Ich súčasťou sú prastaré lesy, ktoré územiu dodávajú svetový cveng.
Jana Tomalová
Do národného parku patrí len citlivé hospodárenie
Aj v manažovaných územiach Tatranského národného parku sa zavŕšil projekt prírode blízkeho obhospodarovania lesov. Lepšia ochrana jednotlivých druhov zabezpečí priaznivejšie biotopy i druhy a, naopak, silnejšia ochrana biotopov zasa pomôže pestrejšiemu druhovému zloženiu. Tejto obojstrannej ekologickej priamej úmere majú podať pomocnú ruku opatrenia v podobe výkupu živých i mŕtvych stromov, obnovy a výchovy lesa či zmeny štruktúry porastov v hlucháních lokalitách.
Jana Tomalová
Hodnotili ďalší projekt o udržateľných lesoch
Prvý decembrový utorok patril v Tatranskej Lomnici záverečnej konferencii medzinárodného projektu, ktorého cieľom je pomôcť lesným spoločenstvám oblastí Karpatského oblúka v boji proti klimatickým zmenám.
Martina Petránová
Vynovili aj poslednú z diorám
Už aj posledná zo štyroch diorám zachytávajúcich rôzne vegetačné stupne dostala novú podobu. V rámci tohtoročnej údržby Múzea TANAP-u si múzejníci vzali „na mušku“ pásmo kosodreviny.
Milan Lučanský
Vodopády Tatier XIX.
Čarovné vodopády a tajomné hlbiny početných plies s úchvatnými okolitými horskými scenériami dodávajú neopakovateľný ráz Doline Roztoki a Doline Pięciu Stawów Polskich, ktoré navštívime v tomto pokračovaní nášho seriálu o padajúcich vodách Tatier.
Katarína Žlkovanová
Meno dostala po známom prírodovedcovi
Niektoré rastliny sú také zriedkavé, obmedzené na plošne malé lokality a ľahko prehliadnuteľné, že aj odborníci môžu niekedy nadobudnúť dojem, že druh sa už v prírode nevyskytuje a vyhynul. O to väčšia je potom radosť a prekvapenie, keď sa „nezvestný taxón“ po rokoch otáznikov podarí nájsť a potvrdiť jeho výskyt. Presne toto sa stalo pri druhu linnéovka severná, ktorú vám predstavíme v tejto časti seriálu Chránené rastliny Tatier.
Jana Tomalová
Marcel Tobis: Za každou fotografiou sa skrýva príbeh
Keď ako dvadsiatnik posilnil rady „tanapákov“, ušiel sa mu v Tatranskej Javorine najväčší lesnícky úsek, najrozsiahlejšie inventúry a najnižší plat. Skrátka všetky „naj“, na ktoré si predkupné právo môže uplatniť výhradne benjamínek. Horáreň na Podmuráni v Javorovej doline sa stala jeho druhým domovom i srdcovou záležitosťou. Silný introvert najradšej slnkom zaliate i daždivé chvíle trávi potulkami prírodou s fotoaparátom na pleci. Spoločnosť mu robia zvyčajne len nenápadní obyvatelia lesov či dolín. Niektorí sú pre neho neviditeľní, pre ďalších sa, naopak, snaží stať neviditeľným on. Keď sa mu inkognito návšteva v maskovacom odeve či stane zadarí, fotografie samy prerozprávajú dialógy Marcela Tobisa s tatranskou divočinou.
Jana Tomalová
Zloduch či kráľ?
Na Nový rok o pol desiatej večer prinesie RTVS na Dvojke nový prírodopisno-historický film HOHENLOHE – knieža Tatier, ktorý si ešte v predpremiére pozreli návštevníci vernisáže výstavy Objektívom Marcela Tobisa v Múzeu TANAP-u. Režisér Braňo Molnár ponúka hlboko sugestívnu spoveď kontroverznej postavy tatranských dejín. Reč nie je o nikom inom než o pruskom princovi menom August Karl Christian Kraft Hohenlohe z Öhringenu, ktorý prežil väčšinu života v dnešnej Tatranskej Javorine a sám ukul značnú časť podoby osady, do istej miery i okolitej prírody.
Martina Petránová
Blásy na stránkach knihy
Meno Eduarda Dávida Blásyho v súvislosti s Tatrami rezonuje predovšetkým vďaka jeho prvovýstupu na Rysy, ktorý podnikol koncom júla 1840 spolu s horským vodcom Jánom Rumanom Driečnym st. Málokto už vie, že v roku 1869 sa stal správcom smokoveckých kúpeľov. Štafetu prevzal po Jánovi Jurajovi Rainerovi a za jeho pôsobenia v tejto tatranskej osade pribudla nielen štýlová kaviareň, na mieste ktorej dnes stojí mestský úrad, ale i predchodca súčasného Grandhotela či kúpeľný dom. Rodák z Veľkej sa zaslúžil aj o rozvoj turistiky. Vo Velickej doline nechal na vlastné náklady postaviť prvú útulňu, pričinil sa o výstavbu turistických chodníkov i vznik Uhorského karpatského spolku (1873), ktorý okrem iného zastrešil horských vodcov. Pozoruhodný život mešťana so srdcom horala najnovšie mapuje rozsahom síce útla, ale faktami nabitá kniha z pera Mikuláša Argalácsa a Ingrid Janigovej, ktorým sa v nej podarilo vyvrátiť hneď viaceré mýty o tomto Veľčanovi s jediným zachovaným portrétom. Aké, tak to už prezradí v rozhovore prvý z dvojice autorov.
Róbert Javorský
Vigilantes da Natureza alebo strážcovia prírody na Azorách
Hoci ich náplň práce sa dosť podstatne líši od tej našej, poslanie ostáva rovnaké. Práve preto sme si nenechali ujsť možnosť zoznámiť sa s činnosťou strážcov prírody na Azorských ostrovoch, ktoré v októbri hostili globálny kongres strážcov pôsobiacich v národných parkoch a chránených územiach.
Dvojmesačník TATRY o krásach tatranskej prírody, jej ochrane, starostlivosti o lesné ekosystémy, turistike, športe a cestovnom ruchu v Tatranskom národnom parku vychádza od roku 1962, kedy začal písať svoju históriu pod názvom Vysoké Tatry.
Jeho redaktormi boli napríklad aj známi horolezci Arno Puškáš či Július Psotka. Vydavateľom časopisu je Správa Tatranského národného parku.
Predplatné môžete vybaviť na: https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/predplatne/
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.