Časopis TATRY 1/2023
Je tu nový rok a s ním aj prvé tohoročné číslo Časopisu TATRY. V aktuálnom čísle časopisu Tatier sa dočítate:
Martina Petránová
Majáky z dreva
Červená, modrá, žltá, zelená. Zatiaľ čo v lete navigujú turistov farebné značky, počas zimných mesiacov im spolu s nimi uľahčujú orientáciu v teréne drevené tyče. Zvlášť v nepriaznivom počasí sú akýmisi majákmi vo svete skál a snehu. Návštevníkom hôr ukazujú správnu cestu a dokážu ich nasmerovať do bezpečia vysokohorských chát či späť do svojich domovov.
Jana Tomalová
Pavol Barabáš: Chcel som ukázať, že vodcovia sú ľudia z mäsa a kostí
Publikum na Medzinárodnom festivale horských filmov je overeným lakmusovým papierikom režiséra Pavla Barabáša. V októbri zafungovala chémia na sto percent, veď snímka Horský vodca o tradičnom tatranskom remesle si spod Tatier odniesla Grand Prix i Cenu diváka. Po úspešnej popradskej premiére uvedie najčerstvejšiu „barabášovku“ v stredu 28. decembra po ôsmej večer RTVS. Potom ju už čaká cesta okolo sveta za divákmi od Argentíny po Južnú Kóreu. S Pavlom Barabášom sme sa rozprávali o najnovšom filmovom prírastku, ale aj o jeho režisérskom algoritme, bez ktorého by boli horské festivaly i kiná chudobnejšie.
Ingrid Janigová
Tatry privítali vodcov z celého sveta
Štvrtý novembrový víkendpatril vo Vysokých Tatráchhorským vodcom z celého sveta.V Starom Smokovci sa stretlina Valnom zhromaždeníIVBV/UIAGM/IFMGA.Na Slovensku sa takéto podujatieuskutočnilo po druhýkrát, prvýraz sa tak stalo v roku 1998na Štrbskom Plese. Zároveň to bola ideálna príležitosť na to, aby si účastníci stretnutia pripomenuli nadchádzajúce 150. výročie organizovaného horského vodcovstva na našom území, ako aj 30. výročie založenia Národnej asociácie horských vodcov SR.
Martina Petránová
Filip Kyzek: Nemáme tri stupne, ale päť
K horám neodmysliteľne patria aj lavíny. Zatiaľ čo v zime každý s nimi akosi prirodzene ráta, sú obdobia, kedy dokážu prekvapiť. Najskoršou lavínovou nehodou s tragickým koncom bola až donedávna tá, ktorá sa odohrala 17. októbra 1974 v Kopskom sedle. Túto jeseň historické záznamy prepísalo nešťastie pod Bradavicou. Počas výstupu klientov s horskými vodcami strhla lavína dvoch Poliakov. Pád strmým žľabom smerom do Slavkovskej dolinky neprežili. Stalo sa tak 21. septembra 2022. Počet evidovaných obetí, ktoré v slovenských horstvách zahynuli v lavíne, sa tým zvýšil na 331. Podľa štatistík horských záchranárov sa najviac lavínových nehôd stáva vo februári a najkritickejším dňom je sobota. Aj o tom, prečo je to tak, sme sa porozprávali s Filipom Kyzekom, riaditeľom Strediska lavínovej prevencie, ktoré si začiatkom novembra pripomenulo polstoročie svojej existencie.
Milan Lučanský
Vodopády Tatier XIII.
Majstrovské dielo dávnych ľadovcov reprezentované veľkolepými horskými scenériami v podobe ostrých štítov, vodopádov a plies sú charakteristickými znakmi atraktívnej Doliny Zeleného plesa. Práve tam sa vydáme v ďalšej časti nášho seriálu Vodopády Tatier.
Juraj Kapusta
Po stopách stratených tatranských plies (1)
Na oboch stranách Vysokých Tatier sa nachádza v súčasnosti vyše dvesto plies rôznej veľkosti a hĺbky. Kedysi ich tu bolo podstatne viac. Vytiekli, zarástli, alebo boli celkom zasypané horninami. Stopy po niekdajších plesách uchoval dnes väčšinou iba reliéf, rašelina a jazerné sedimenty. Koľko plies mali Tatry bezprostredne po ústupe posledných ľadovcov, nie je možné presne stanoviť, no takmer určite ich vtedy bolo najviac. Aj tie najskromnejšie vedecké odhady predpokladajú, že kedysi existoval minimálne dvojnásobok terajšieho počtu plies.
Martina Petránová
Zo skaliek do črepníkov
Hoci sa na prvý pohľad môže zdať, že život v Expozícii tatranskej prírody pod Lomnickým štítom sa končí v okamihu, keď botanická záhrada zavrie v polovici septembra svoje brány, nie je tomu tak. Jej zamestnanci majú plné ruky práce so zazimovávaním celého areálu. Nezaháľajú ani vtedy, keď skalky prikryje sneh.
Ján Ferenčík
Návštevníčka zaváňajúca exotikou
Jedno tohtoročné teplé dopoludnie, otvorené okno a prvý deň po víkende v kancelárii. Zrazu sa ozve známy živočíšny zvuk z minulosti. Je to isté. Invázna kutavka je stále tu. Evidentne sa jej páči moja pracovňa. A tak spomínam…
Jana Tomalová
Tradičné sčítanie po novom
V slovenských a poľských Tatrách bude zimovať minimálne 1 222 kusov kamzičej zveri. K záverom dospeli zoológovia Správy TANAP-u s novou „pomocníčkou“, špeciálnou aplikáciou, ktorá ukončila éru pokrčených papierových hárkov a priniesla do „postprodukcie“ sčítania presnejšie i prehľadnejšie informácie.
Katarína Žlkovanová
Plesnivec alpínsky
Výber zástupcu do prvej časti seriálu bol vcelku jednoznačný. Nie je možné začať predstavovanie ináč ako symbolom hôr a najstaršou chránenou rastlinou na Slovensku, ktorou je plesnivec alpínsky.
Jana Tomalová
Dáma s hranostajom po tatransky
Pohľadná zoologička, telefónny kábel okolo krku, preparát lasičky odetej do zimného snehobieleho kožúška, historický, polorozpadnutý rám obrazu – a už to išlo. V plnom pracovnom nasadení počas údržby Múzea TANAP-u skrsol nápad odfotiť tatranskú dámu s hranostajom z Malej Studenej doliny ako pripomienku renesančného veľdiela Leonarda da Vinciho. Keď sme náš počin a originál Dámy s hranostajom porovnali, zistili sme, že zvieratko spočívajúce v náručí Leonardovej Cecilie Gallerani je aspoň dvakrát také veľké ako skutočný hranostaj, ktorého si privinula prvá dáma Výskumnej stanice TANAP-u, jej poverená vedúca Gabriela Chovancová.
Martina Petránová
Múzeum obsadili bobry
Rys nadobro ustúpil bobrom. Aspoň tak to na prvý pohľad vyzerá v expozícii Múzea TANAP-u v Tatranskej Lomnici, kde sa v rámci pravidelnej každoročnej odstávky rozhodli vynoviť ďalšiu z diorám. Čo myslíte, ktorú?
Dvojmesačník TATRY o krásach tatranskej prírody, jej ochrane, starostlivosti o lesné ekosystémy, turistike, športe a cestovnom ruchu v Tatranskom národnom parku vychádza od roku 1962, kedy začal písať svoju históriu pod názvom Vysoké Tatry.
Jeho redaktormi boli napríklad aj známi horolezci Arno Puškáš či Július Psotka. Vydavateľom časopisu je Správa Tatranského národného parku.
Predplatné môžete vybaviť na: https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/predplatne/
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.