Časopis TATRY 1/2021
V aktuálnom čísle časopisu Tatier sa dočítate:
Pavol Kráľ
Ako je to s hladinou Štrbského plesa?
Vďaka výdatnému dažďu, ktorý zasiahol Slovensko v polovici októbra, stúpli hladiny viacerých riek do záplavových hodnôt a pozoruhodnú výšku dosiahla takisto hladina Štrbského plesa. Niektorým sa až zdalo, akoby to bola rekordná hodnota. Niečo, čo tu ešte nebolo. Nie je však tomu vôbec tak.
Martina Petránová
Sezóna s otáznikmi
Zimná lyžiarska sezóna sa na tatranských svahoch začala podobne rozpačito ako tá letná. Nová vlna korony a zhoršujúca sa pandemická situácia vytrvalo miešali karty, a tak do poslednej chvíle nebolo jasné, či lyžovačka vôbec odštartuje.
Peter Bučka
Anton Döller – apoštol turistiky vo Vysokých Tatrách
Pre znalcov histórie turistiky vo Vysokých Tatrách nie je meno Anton Döller neznáme. Avšak v športových encyklopédiách by sme jeho profil nenašli. Na otázku, prečo táto autorita, ktorá bola za svoju prácu v prospech regiónu Vysokých Tatier ocenená ešte za života, upadla napokon takmer do zabudnutia, sa pokúsime odpovedať v nasledujúcich riadkoch.
Martina Petránová
Tri otázky pre…
Takto pred rokom zverejnili Štátne lesy TANAP-u, ktoré sa okrem iného starajú aj o turistickú infraštruktúru na území Tatranského a Pieninského národného parku, výzvu, do ktorej sa mohli zapojiť firmy, organizácie či jednotlivci s pozitívnym vzťahom k Tatrám. Jednoducho každý, kto mal chuť nejako pomáhať. Aj o tom, či táto iniciatíva zaujala, sme sa porozprávali s Petrom Spitzkopfom, vedúcim odboru prác celospoločenského významu Štátnych lesov TANAP-u.
Martina Petránová
Bude celoročne chránený?
Vlk rozdelil Slovensko. Do vlasov si kvôli nemu skočili ministerstvá životného prostredia a pôdohospodárstva. Zatiaľ čo agrorezort obhajuje kvóty na jeho odstrel, envirorezort má ambíciu šelmu celoročne chrániť. Drukujú mu viaceré mimovládky i niektorí europoslanci, viac ako päťdesiattisíc podpisov získala aj petícia, ktorú spustili aktivisti. Chcú docieliť, aby bol Canis lupus zaradený medzi chránené živočíchy. Jeho usmrtenie by tak bolo trestným činom.
Pavol Ičo
Odkiaľ sa vzal vlk?
Výraz vlk mal v podstate takmer rovnakú podobu ako dnes už v jazyku starých Slovanov. V staroslovienčine, ktorá sa na našom území používala počas 9. až 11. storočia, sa toto slovo zapisovalo ako „vlъkъ“ – s veľmi krátkym, takmer nepatrným u po l a k vo výslovnosti.
Katarína Bohušová
Ich mená pozná svet
Na Everest vystúpili najťažšou, tzv. Boningtonovou cestou alpským štýlom. Ich príbeh so smutným koncom priblížil vo svojom najnovšom dokumente filmár Pavol Barabáš, ktorý si takto uctil pamiatku v tom čase mladých špičkových horolezcov, ktorí po tom, ako dokázali nemožné, zahynuli pod najvyššou horou sveta.
Katarína Bohušová
Pavol Barabáš: Podstatné nie sú ocenenia, ale posolstvo tohto filmu
Snímku Everest – najťažšia cesta mali možnosť vidieť aj diváci tohtoročného Medzinárodného festivalu horských filmov, ktorý sa pre koronu presunul do online prostredia. Zo súťažnej prehliadky si napokon odniesla Grand Prix. O tom, ako tento dokumentárny film vznikal, sme sa porozprávali s jeho tvorcom, Pavlom Barabášom.
Milan Lučanský
Čaro padajúcich vôd
Tatry sú najvyšším a zároveň ľadovcami najviac poznačeným pohorím Karpatskej horskej sústavy. Po ich ústupe v dôsledku oteplenia klímy nám tu ako pozostatok ich činnosti ostala na neveľkej, približne 800 km2 ploche veľká rozmanitosť prírodných krás v podobe strmých skalných štítov, ľadovcových dolín, početných plies a vodopádov. Práve krása vodopádov, ich magická príťažlivosť a najmä fakt, že kým napríklad doliny, štíty alebo plesá sú dobre zmapované, tatranským vodopádom sa zatiaľ nikto dôkladnejšie nevenoval, ma priviedli k myšlienke prebádať ich podrobnejšie. Našu cestu za tatranskými vodopádmi začneme v Západných Tatrách, a to v ich scenéricky najkrajšej časti, ktorou Roháče bezpochyby sú.
Andrej Novák
Drechslerov zrub
Chata Plesnivec v Doline Siedmich prameňov je od roku 1997 sprístupnená ako jediná turistická chata v Belianskych Tatrách. Na jej webovej stránke, ale aj v iných zdrojoch, sa dočítame, že predchodcom chaty bol zrub zlatokopa Drechslera z Rakús, ktorý ho postavil koncom 18. storočia. V roku 1892 vraj na tomto mieste vybudovali nový zrub kolári (tokári), ktorí tu ťažili javorové drevo na výrobu kolies a dreveného náradia. Zrub neskôr využívali turisti a pastieri, až sa postupne do roku 1930 rozpadol. Na jeho mieste nakoniec postavil Tibor Gresch zo Spišskej Belej v roku 1932 malú chatku s názvom Edelweißhütte. Ako to bolo s históriou tohto miesta a koľko Drechslerových zrubov tu vlastne stálo? Čítajte a dozviete sa.
Branislav Chvíla
Osemdesiat rokov meteorologických pozorovaní na Lomnickom štíte
Koncom 19. storočia sa vysoké Tatry práve pre svoje klimatické podmienky a alpínsky charakter stali záujmom pre ľudí, ktorí tu našli vhodné podmienky pre oddych a regeneráciu. Ešte rýchlejší a významnejší rozvoj zaznamenali Vysoké Tatry po vzniku samostatného Československa. Vyrástli tu mnohé liečebne a ubytovacie kapacity podporujúce rozvoj cestovného ruchu. Aj meteorologická služba takmer od čias jej založenia v bývalom Uhorsku venovala tomuto horskému regiónu patričnú pozornosť, avšak len s veľkými ťažkosťami dokázala udržať systematické nepretržité pozorovania na vyššie položených miestach, nakoľko väčšina z nich bola obývaná iba sezónne…
Martina Petránová
Jesenná kamzičia inventúra nepotešila
Jesenná kamzičia inventúra ani tento rok zoológov veľmi nepotešila. Na oboch stranách Tatier zaevidovali dokopy ani nie tisíc kamzíkov, pričom práve jeseň bola v posledných rokoch obdobím, kedy padali rekordy.
Martina Petránová
Tatry z neba
So zaujímavým nápadom prišla trojica nadšencov zo skupiny Slovensko z neba, ktorá má na svojom konte desaťtisíce leteckých fotografií pretavených aj do rovnomennej knižnej edície. Počas lockdownu vytvorili 360° virtuálnu leteckú videomapu Vysokých Tatier, vďaka ktorej si ktokoľvek môže vychutnať najmenšie veľhory sveta z vtáčej perspektívy.
Oto Jalčovik
Jenny Angyalossy
Jenny Angyalossy sa spomínala doteraz v dvoch publikáciách a písali o nej traja autori. Nebudem sa držať pravopisu a budem ju – rovnako ako aj ostatné osoby tohto príbehu – menovať tak ako dobová tlač a archívne dokumenty, z ktorých som čerpal. Ako sa dostala do Vysokých Tatier, čo ju spájalo s rodinou Szontaghovcov a aké tajomstvá ukrýva jej životný príbeh?
Jozef Gurník
Tatry z chodníka
Oproti bežným turistom a návštevníkom majú horolezci tú výhodu, že po náročnom výstupe na akýkoľvek štít alebo vežu sa im za odmenu naskytne nevšedný pohľad na tatranské vrcholy a hrebene, ktorý inak človek nemá možnosť vidieť. Zaujímavý panoramatický pohľad do okolia ponúka aj hrebeň Javorových veží, ktorý zaberá podstatnú hornú časť Javorovej doliny.
Dvojmesačník TATRY o krásach tatranskej prírody, jej ochrane, starostlivosti o lesné ekosystémy, turistike, športe a cestovnom ruchu v Tatranskom národnom parku vychádza od roku 1962, kedy začal písať svoju históriu pod názvom Vysoké Tatry.
Jeho redaktormi boli napríklad aj známi horolezci Arno Puškáš či Július Psotka. Vydavateľom časopisu sú Štátne lesy TANAP-u.
Predplatné môžete vybaviť na: https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/predplatne/
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.