PAVOL BARABÁŠ – ŽIŤ PRE VÁŠEŇ
Tento týždeň sa už všetci tešíme na stredu, ktorá so sebou prinesie začiatok 22. ročníka Medzinárodného festivalu horských filmov v Poprade.
Na 22. ročníku MFHF v Poprade bude mať premiéru tvoj nový film Žiť pre vášeň. Obsah asi neprezradíš, ale aspoň niečo naznač.
Je to príbeh dvoch mladých horolezcov, ktorí sa pokúsili urobiť zimnú reťazovku tatranských stien Stanislawského najvýznamnejšími cestami. Počas nakrúcania šesťdielneho seriálu „Príbehy tatranských štítov” sme sa venovali komplexne tatranskej horolezeckej histórii. Hľadali sme v archívoch, bádali v múzeách i súkromných zbierkach na slovenskej a poľskej strane Tatier, ale nik nevystupoval do popredia tak ako práve Stanislawski. Podľa mnohých historikov bol jeden z najvýznamnejších taternikov v celej histórii tatranského horolezectva. Vo filme sa dvaja priatelia rozhodli vydať po jeho stopách v zimných Tatrách. A nie len v stenách…
Ako bolo nakrúcanie v tatranských stenách?
Nakrúcali sme začiatkom roka 2014 v severnej stene Malého Kežmaráku, na Vidlovom hrebeni, v západnej stene Lomnického štítu, v Javorákoch, Galérii Ganku… Podmienky neboli ideálne, miestami katastrofálne. Nielen horolezci, ale i kameramani si užili vrtochy tatranského počasia. V Kežmaráku sa na nich valili lavíny, z Vidlového hrebeňa ich skoro sfúklo, a v Galérii Ganku ich potrápil nestabilný mokrý sneh. Na nakrúcaní sa podieľalo viacero kameramanov. Nechýbalo ťažké lezenie, zlaňáky cez Hokejku do západnej Lomnice, i dlhé nástupy do Javorákov. Náročné bolo pripraviť letecké zábery na Veľkej Vidlovej veži tak, aby to naozaj klaplo. Bez obetavosti a nadšenia filmárskeho štábu a mnohých kamarátov by sa nakrúcanie ťažko zvládlo.
Tatranskej histórii si sa venoval už v seriáli Príbehy tatranských štítov. V čom je podľa teba najväčší rozdiel medzi lezcami v súčasnosti a minulosti?
Stanislawski je už vyše 80 rokov mŕtvy. Existuje len pár fotiek a rukopisov, ktoré doposiaľ neboli zverejnené. Liezol s konopným lanom, v kleterkách a podkutých topánkach. A hoci sa samozrejme odvtedy veľa vecí zmenilo, niečo predsa ostáva rovnaké. Tie fascinujúce štíty. To oni nás formujú stále rovnako. Je zaujímavé hľadať súvislosti medzi lezcami tej doby a tými dnešnými. Práve Stanislawského myšlienky sa vďaka jeho literárnej tvorbe hodia na túto konfrontáciu. Kedysi do Tatier často chodievali maliari, básnici, hudobní skladatelia, spisovatelia, ktorí tu hľadali inšpiráciu. Dnes ich vymenili ľudia, ktorí v Tatrách hľadajú niečo iné. Ale to vzácne, čo v Tatrách je, treba hľadať stále rovnako. Tak ako to robili ľudia v dobách minulých.
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.