Časopis TATRY 6/2023
V šiestom čísle roku 2023 časopisu TATRY sa dočítate:
Martina Petránová
Cez Prielom prejdú turisti bezpečnejšie i komfortnejšie
Prechod sedlom Prielom je pre turistov istejší a pohodlnejší aj vďaka fixným reťaziam, ktoré na najkritickejších úsekoch pribudli koncom septembra. Dobrovoľníci tam odstránili i uvoľnené skaly, ktoré ohrozovali návštevníkov.
Jana Tomalová
Podhorie Tatier je jedno smetisko
Hromadné jednodňové upratovanie Tatier sa v poslednú septembrovú sobotu nekonalo. Tento rok totiž „tanapáci“ stavili na novú tvár Čistých hôr a rozhodli sa úsilie dobrovoľníkov rozptýliť do celých dvoch jesenných mesiacov, septembra i októbra. Horalov pozvali ku konceptu, ktorý prírode pomôže viac a adresnejšie.
Marián Šturcel
Žijeme v dobe odpadkovej?
Odpadky alebo smeti sú odhodené, nespotrebované zvyšky potravín, obalov, predmetov a iných výrobkov. S touto definíciou sa však nestotožňoval zanietený aktivista Peťo Haulík z Prievidze. Za každé použitie slovíčka „odpadky“ namiesto spojenia „druhotná surovina“ sme na stretnutiach Komisie životného prostredia SZM v 80. rokoch 20. storočia platili pokutu 10 Kčs. Vedia „paleohistorici“ odpovedať na otázku, kedy človek začal počas svojho vývoja odhadzovať to, čo nevedel, či nechcel spotrebovať? Vráťte sa v čase a zaspomínajte si spolu s nami na zrod populárnej akcie Čisté hory.
Jana Tomalová
Dná plies stále trápi neporiadok
Akcia Čisté vody napísala už svoj tridsiaty ročník. Štrbské, Nové Štrbské, Popradské a Velické pleso sa v druhý októbrový piatok podarilo odbremeniť od 104 kilogramov odpadu. Potápači nachádzajú aj po dekádach ich každoročného čistenia drobné smeti po turistoch, ale i stavebný odpad.
Peter Svätojánsky
Leto plné prekvapení
V duchu prekvapení sa niesla uplynulá letná sezóna – a to nielen z pohľadu počasia, ale hlavne príhod, ktoré ľudia v horách prežívali. Tých pozitívnych bolo mnoho, avšak o väčšine z nich sa, pochopiteľne, nedozvieme. Tie negatívne obleteli svet a poniektoré zaplnili média aj sociálne siete. Stále viac ľudí navštevuje slovenské horstvá a stále menej ich rešpektuje písané aj nepísané pravidlá. A práve to sa v mnohých prípadoch prejavilo zvýšením rizika úrazu alebo vznikom nepríjemnej situácie.
Zuzana Madáčová, Gabriela Chovancová, Ladislav Hlôška
Zo života pĺšika lieskového
Vetrová kalamita, ktorá sa Vysokými Tatrami prehnala 19. novembra 2004, umožnila popri mnohých domácich aj zahraničných výskumných aktivitách založiť i skúšobný monitoring druhu národného a európskeho významu – pĺšika lieskového, arborikolného hlodavca s nočným životom. Jeho výsledky priniesli ozaj zaujímavé zistenia, o ktoré sa s čitateľmi časopisu TATRY radi podelíme.
Martin Pemčák
Tichí pozorovatelia dávnej minulosti
Jedným z najstarších chránených území v Tatranskom národnom parku i na Slovensku je prales Kotlov žľab. Medzi chránené lokality zaknihovali toto vzácne miesto v Západných Tatrách takmer pred sto rokmi. Pralesy však začali písať svoju históriu ešte v dávnych dobách a napriek zásahu ľudskej ruky viaceré z nich dodnes nesú posolstvo o bohatých ekosystémoch Tatier.
Katarína Žlkovanová
Mäsožravé rastliny
Tak ako u všetkých zelených rastlín, aj v prípade tých mäsožravých prebieha v ich listoch fotosyntéza a potrebné živiny získavajú i koreňmi z pôdy. Majú však jednu schopnosť naviac. Vďaka dômyselným mechanizmom si svoj jedálniček dokážu obohatiť o látky, ktoré sú obsiahnuté v telách živočíchov. Takéto rastliny sa nazývajú mäsožravé alebo hmyzožravé. A práve im sa pozrieme na „zúbky“ v tejto časti seriálu Chránené rastliny Tatier.
Štefan Packa
Videli to, čo iní nie
V horách nachádzal balzam na svoju ubolenú dušu. Práve Vysoké Tatry sa stali jeho útočiskom po obrovskej tragédii, ktorou sa skončila vytúžená cesta za slobodou. Kľukatý a pohnutý osud naučil známeho umeleckého fotografa Martina Martinčeka prijímať nielen životné údery, ale i šance. Svojimi fotografiami vzdával poctu podtatranskej krajine i ľuďom, ktorí žili pod vrcholmi hôr. Ako prvý na Slovensku bez povrchnej romantiky lacných pastierskych zátiší predstavil krajinu ako poľudštenú prírodu, až na dreň obnažil kontinuálny vzťah človeka a prírody, zdôrazňujúc podpovrchové videnie. Rovnako nevšedná bola životná i umelecká púť jeho druhej manželky Ester Šimerovej. Veď posúďte sami.
Ľubomír Klocok
Hvezdáreň oslavuje osemdesiatku
Devätnásteho septembra uplynulo osemdesiat rokov od chvíle, keď v novopostavenej hvezdárni na Skalnatom Plese urobil Dr. Bečvář prvé pozorovanie slnečnej fotosféry. Znie to neuveriteľne, no práve v ťažkých rokoch druhej svetovej vojny sa zrodila slovenská profesionálna astronómia.
Milan Lučanský
Vodopády Tatier XVIII.
V Doline Rybieho potoka sa nachádza najväčší počet vodopádov na území poľských Vysokých Tatier, ktoré si okrem ďalších prírodných zaujímavostí priblížime v tejto časti seriálu mapujúceho svet tatranských padajúcich vôd.
Martina Petránová
Vzdali hold aj majstrom
Nielen zakladatelia Symbolického cintorína pri Popradskom plese, ale už aj majstri, ktorí pred takmer deviatimi desaťročiami postavili ikonickú kaplnku, majú v limbovom háji pod západnou stenou Ostrvy svoju tabuľku.
Martina Petránová
Jaskyniarov fascinuje aj po polstoročí
Hoci od jej objavu uplynulo v októbri už polstoročie, ešte ani zďaleka neodkryla všetky svoje tajomstvá. S dĺžkou vyše dvanásť kilometrov je momentálne šiestou najdlhšou na Slovensku, v rebríčku najhlbších jaskýň patrí Javorinke dokonca druhá priečka. Od toho, aby sa dotiahla na systém Hipmanových jaskýň, ju dnes delí len necelých dvadsať metrov.
Martina Petránová
Odlišná. A predsa inšpiratívna
Na jar láka kobercami kvitnúcich kosatcov, čaro má však rozhodne aj na jeseň. A to nielen vďaka povestnému burčiaku. Ak by chcel človek charakterizovať Pálavu jedným slovom, niet pochýb, že by ním bola rozmanitosť. Práve tá je príznačná pre túto časť južnej Moravy. Relatívne malé územie v sebe koncentruje toľko prírodných krás a iných lákadiel, že sa radí k najnavštevovanejším miestam Českej republiky. Hoci charakterom krajiny, podnebia či bioty je tento kút v porovnaní s Tatrami diametrálne odlišný, predsa sa ním dá inšpirovať.
Dvojmesačník TATRY o krásach tatranskej prírody, jej ochrane, starostlivosti o lesné ekosystémy, turistike, športe a cestovnom ruchu v Tatranskom národnom parku vychádza od roku 1962, kedy začal písať svoju históriu pod názvom Vysoké Tatry.
Jeho redaktormi boli napríklad aj známi horolezci Arno Puškáš či Július Psotka. Vydavateľom časopisu je Správa Tatranského národného parku.
Predplatné môžete vybaviť na: https://www.lesytanap.sk/sk/casopis-tatry/predplatne/
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.