Plastové fľaše môžete nechať aj na Hrebienku
TANAP sa ako prvý spomedzi našich národných parkov môže pochváliť špeciálnou zbernou nádobou na zálohované obaly. Osadili ju na Hrebienku, ktorý je jedným z najnavštevovanejších miest vo Vysokých Tatrách.
Turisti tak budú mať možnosť priamo vo vysokohorskom prostredí odľahčiť svoje batohy od plastových fliaš či plechoviek od nápojov a zároveň prispieť na dobrú vec. „Touto aktivitou chceme eliminovať vznik voľne pohodeného odpadu a podporiť rozvoj, ochranu a čistotu národných parkov,“ vysvetľuje Marián Áč, riaditeľ Správcu zálohového systému, n. o.
Zámerom neziskovky je spoločne s envirorezortom rozšíriť projekt aj do ostatných národných parkov. „Pri spúšťaní zálohového systému bolo cieľom dostať voľne pohodené plastové fľaše a plechovky z národných parkov a chránených území, dnes sa trochu paradoxne vraciame do týchto území a dávame možnosť návštevníkom ich v národnom parku nechať a ešte tak prispieť k aktivitám správy,“ hovorí minister životného prostredia Milan Chrenko.
Práve najstarší národný park na Slovensku sa stal prvou lastovičkou, kde túto myšlienku jej iniciátori uviedli dnes spoločne do praxe. Inšpiráciu našli v zahraničí, vzorom im boli najmä severské krajiny, kde systém zálohovania funguje už desiatky rokov. Okrem Hrebienka by už v najbližších dňoch mali na území Tatranského národného parku pribudnúť ešte ďalšie tri nádoby. Návštevníci ich nájdu v Tatranskej Polianke na parkovisku smerom na Sliezsky dom, pri Múzeu TANAP-u v Tatranskej Lomnici či na parkovisku lyžiarskeho strediska Zverovka – Spálená.
„Vybrali sme miesta s najvyššou návštevnosťou a zároveň sme prihliadali aj na to, aby sa nám tie nádoby čo najjednoduchšie darilo obsluhovať. Vďaka aplikácii máme presné informácie o stave ich naplnenosti, je tam aj senzor, ktorý signalizuje prípadný útok,“ konkretizuje Pavol Majko, riaditeľ Správy Tatranského národného parku so sídlom v Tatranskej Lomnici.
Zberné nádoby sú dimenzované tak, aby odolali vandalom i atakom našej najväčšej šelmy. Ešte predtým, ako si prvá z nich našla svoje miesto na Hrebienku, otestovali ju macovia v bojnickej ZOO. „Hlavne predné dvere museli byť dostatočne robustné, aby sa medvede do nej nedostali, nemohli tam byť žiadne veľké medzery, do ktorých by dokázali strčiť pazúry a vytrhnúť ich von,“ hovorí zoológ Michal Haring, ktorý sa na projekte podieľal ešte ako člen Zásahového tímu pre medveďa hnedého. Špeciálnu pozornosť venovali aj rúre, cez ktorú sa dnu vhadzujú fľaše či plechovky od nápojov. „Musela sa predĺžiť, aby medveď nedokázal až dovnútra vopchať labu a neodtrhol ju, ale zároveň musela byť dostatočne široká na to, aby sa do nej zmestila aj tá najväčšia vratná fľaša,“ dodáva Haring. Nevylučuje, že novinka šelmy upúta. „Práve v tomto letnom období, keď tam začnú kvasiť džúsy, môže sa stať, že zápach medveďa priláka. Ak sa však k obsahu nedostane, odíde preč a už ho to ďalej zaujímať nebude,“ prízvukuje zoológ.
Projekt oslovil zatiaľ sedem z deviatich národných parkov, jeho iniciátori však veria, že sa do neho zapoja aj ostatné. „Veríme, že tento krok podporí nielen u ľudí ekologické zmýšľanie, ale budeme mu vďační aj za čistejšie prírodné prostredie, ktoré je obrovským bohatstvom, a preto ho musíme chrániť,“ netají sa Jozef Štefaňák, primátor mesta Vysoké Tatry.
Menej odpadu v prírode však nebude jediným bonusom, výnosy z následného zálohovania poputujú správam národných parkov. „Tieto zdroje budú venované na turistickú infraštruktúru, to znamená, že všetko, čo tu ľudia nechajú, sa použije na starostlivosť o turistické chodníky, lavičky, mostíky, altánky. Čiže turisti takto vlastne prispejú sami sebe,“ uzatvára Majko.
Fero Mrázik žije, lyžuje, lezie a chodí po horách od narodenia.
Od roku 2000 je členom dobrovoľnej horskej služby THS-DZ, kde od roku 2009 zastával funkciu podpredsedu a od r. 2020 je jej predsedom.
Od roku 2009 je medzinárodným horským sprievodcom UIMLA.